Naša nezisková organizácia BUDÚCNOSŤ, n.o. pôsobiaca v Nitre a širšom okolí v implementuje v tomto období projekt s názvom „BUDÚCNOSŤ BEZ NÁSILIA“. Zlepšenie a inovácia poskytovaných služieb pre osoby ohrozené násilím v kontexte závislosti, ktorý sa realizuje od októbra 2022 do marca 2024. Cieľom projektu je ponúknuť špecializované služby pre osoby zažívajúce násilie v spojitosti so závislosťou, pričom je priamo adresovaný klientkám a klientom zažívajúcim násilie v kontexte závislosti, deťom klientov ohrozených násilím v kontexte závislosti, pedagogickým zamestnancom a zamestnankyniam základných škôl a tiež širokej verejnosti prostredníctvom priblíženia témy a najmä možností riešenia uvedených problémov. Prinášame sériu mini- rozhovorov so zamestnankyňami našej organizácie, ktoré zároveň reprezentujú rôzne druhy tzv. pomáhajúcich profesií.
Rozhovor so sociálnou pracovníčkou Mgr. Máriou Prstekovou
1/ Na akej pracovnej pozícií pôsobíte v organizácií BUDÚCNOSŤ, n.o. a čo je vašou hlavnou pracovnou náplňou vo vzťahu k nórskemu projektu?
OD: V organizácii BUDÚCNOSŤ, n. o. pôsobím ako sociálna pracovníčka v rámci Centra pre deti a rodiny, kde sa podieľam na ambulantnom výkone opatrení OSPODaSK Úradov práce soc. vecí a rodiny. Pracujem s deťmi a mládežou, ktoré sú ohrozené rizikovým správaním a zneužívaním návyk. látok /v tom aj alkoholu/, alebo škodlivých návykových činností, taktiež s deťmi, ktoré sú ohrozené správaním rodiča alebo osoby, ktorá sa o dieťa osobne stará a zneužíva návykové látky alebo je závislá od návykových látok, či iných škodlivých návykových činností. Vo vzťahu k nórskemu projektu pracujem s deťmi z rodín ohrozených násilím v kontexte závislostí s využitím prvkov „BUDDY“. Mojou pracovnou náplňou je osobné stretávanie sa s deťmi v priestoroch centra, podpora detí v záujmových aktivitách, pomoc deťom pri vzdelávacej činnosti. Za najpodstatnejšie v tom celom považujem snahu o postupné budovanie blízkeho a liečivého vzťahu s dieťaťom a snahu prispieť k bezpečnosti a ochrane dieťaťa pred násilím v kontexte závislostí.
2/ Aké odborné vzdelanie si vyžaduje vaša pracovná pozícia, prípadne akými ďalšími kompetenciami alebo zručnosťami disponujete, a v čom sú pre vás výhodou?
OD: Program „BUDDY“ nevyžaduje od človeka špecifické vzdelanie. Môže ním byť dospelý dobrovoľník, či študent, ktorý má najmä osobnostné predpoklady / napr. empatiu, zodpovednosť, stabilitu, či flexibilitu/ k tomu, aby mohol s dieťaťom budovať bezpečný a dôverný vzťah a bol oboznámený s konceptom programu „BUDDY“. Keďže v našej organizácii pracujeme k deťmi, kt. sú ohrozené násilím v kontexte závislostí, sme v tejto oblasti vzdelaní a absolvujeme i pravidelné supervízie. Vo svojej práci, v ktorej využívam prvky programu „BUDDY“ staviam najmä na dlhodobej práci a pravidelnom stretávaní sa a venovaní sa dieťaťu, ktoré vyrastá v náročných podmienkach a je ohrozené násilím v kontexte závislostí. Vzdelanie v pomáhajúcich profesiách je v tomto smere určite veľkou výhodou. Ja mám vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca a vnímam to ako veľké plus. Svoje doterajšie študijné poznatky a pracovné skúsenosti sa snažím pretaviť a využiť pri práci s deťmi, s ktorými sa stretávam. Napr. v rámci CDR poskytujem klientom individuálne a skupinové sociálne poradenstvo, v našom odbornom tíme pracujem s rodinou komplexne, s využitím multidisciplinárneho prístupu. Popri práci som absolvovala i rôzne vzdelávania, workshopy, z ktorých poznatky využívam pri práci s klientmi – deťmi, či dospelými. Pomáhajú mi vyjasniť si mnohé veci a lepšie porozumieť klientom, ich situácii a problematike. Takže tu určite nachádzam prieniky.
3/ Ako vnímate spojenie takých dvoch veľkých tém, ako sú závislosti a násilie?
OD: Vnímam ich ako fenomény, ktoré sú v našej spoločnosti prítomné a mám dojem, že sa nám postupne čoraz viac v rodinách „odkrývajú“ . Pozerám sa na ne ako na rizikové faktory, ktoré spolu súvisia. Ak sa v rodine vyskytnú paralelne, určite je potrebné vyhľadať odbornú pomoc a riešiť ich súčasne. Prípadne začať riešením závislosti, pretože bez liečby závislostí je náročné posunúť sa v riešení násilia. Ohrozenou skupinou sú vo veľkej miere práve deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde je prítomná závislosť a násilie. To negatívne ovplyvňuje ich vývin. Aj preto je potrebné o tom v spoločnosti hovoriť, poukazovať na prítomnosť týchto rizikových faktorov v rodine a ich dopady a najmä informovať o možnostiach riešenia.
4/ Aký prístup vo vzťahu ku klientom a klientkám preferujete vy osobne a prečo?
OD: Pri využívaní prvkov „BUDDY“ pristupujem k detským klientom v priateľskom, kamarátskom duchu. Snažím sa „byť pri nich“, aktívne počúvať, reagovať na ich potreby, požiadavky. Snažím sa tráviť s nimi čas v pokojnej atmosfére, s navodením pocitu bezpečia a dôvery. Považujem za dôležité, aby sa dieťa v mojej spoločnosti postupne cítilo dobre a uvoľnene. Snažím sa na dieťa „napojiť“ a participovať s ním na tom, čo aktuálne chce alebo potrebuje. V rámci projektu „BUDÚCNOSŤ NEZ NÁSILIA“ sa aj s kolegyňami z tímu týždenne stretávame s maloletými deťmi ohrozenými násilím v kontexte závislosti. Spoločne sa venujeme rôznym voľnočasovým aktivitám – spoločenským hrám, pohybovým hrám, či tvorivej činnosti a pod. Popritom sa rozprávame. Stretnutia prebiehajú skupinovo, ale aj individuálne, najmä podľa aktuálnych potrieb detí. Niekedy si u nás deti chcú vyslovene oddýchnuť. Zo svojej pozície sa celkovo snažím deťom ponúknuť kamarátsky vzťah, ktorý môže byť liečivý a môže ich pozitívne ovplyvniť vo vývine.
5/ Ktoré témy sú z vášho pohľadu v oblasti násilia v kontexte závislosti najvypuklejšie, prípadne ktoré z nich si podľa vás vyžadujú zásadné riešenia?
OD: Podľa môjho názoru sú to predovšetkým témy negatívnych dopadov na deti žijúce v rodinách, kde sa vyskytuje závislosť a násilie. Prítomnosť týchto javov v rodine pre deti často znamená nepriaznivé a traumatizujúce prostredie, ktoré ovplyvní ich ďalší vývin a ich fungovanie v živote. Za potrebné považujem zamerať sa v spoločnosti na kroky smerujúce k eliminácii týchto sociálno-patologických javov, na viacerých úrovniach. Považujem za vhodné ešte viac upozorniť na danú problematiku v spoločnosti, zefektívniť preventívne programy, vzdelávať a v neposlednom rade informovať verejnosť o možnostiach riešenia a dostupnej pomoci.
