Naša nezisková organizácia BUDÚCNOSŤ, n.o. pôsobiaca v Nitre a širšom okolí
v implementuje v tomto období projekt s názvom „BUDÚCNOSŤ BEZ NÁSILIA“. Zlepšenie
a inovácia poskytovaných služieb pre osoby ohrozené násilím v kontexte závislosti, ktorý sa
realizuje od októbra 2022 do marca 2024. Cieľom projektu je ponúknuť špecializované služby
pre osoby zažívajúce násilie v spojitosti so závislosťou, pričom je priamo adresovaný
klientkám a klientom zažívajúcim násilie v kontexte závislosti, deťom klientov ohrozených
násilím v kontexte závislosti, pedagogickým zamestnancom a zamestnankyniam základných
škôl a tiež širokej verejnosti prostredníctvom priblíženia témy a najmä možností riešenia
uvedených problémov. Prinášame sériu mini- rozhovorov so zamestnankyňami našej
organizácie, ktoré zároveň reprezentujú rôzne druhy tzv. pomáhajúcich profesií.
Rozhovor s právničkou a mediátorkou Mgr. Annou Minárovou
1/ Na akej pracovnej pozícii pôsobíte v organizácii BUDÚCNOSŤ, n.o. a čo je vašou
hlavnou pracovnou náplňou vo vzťahu k nórskemu projektu?
OD: Som právnička a mojou hlavnou pracovnou náplňou je bezplatné poskytovanie právneho
poradenstva a iné služby obetiam násilia resp. obetiam trestných činov.
Obeťou trestného činu je v zmysle zákona každá fyzická osoba, ktorej bolo alebo malo byť v
dôsledku trestného činu ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda
alebo došlo k porušeniu alebo ohrozeniu zákonom chránených práv alebo slobôd.. Obeťou
trestného činu je aj príbuzný v priamom rade (deti obete alebo rodičia obete), súrodenec,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a osoba, ktorá žila v čase smrti v spoločnej domácnosti, osoba
závislá od osoby, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť. Každá osoba, ktorá tvrdí, že je
obeťou sa považuje za obeť dovtedy kým sa nepreukáže opak, a to bez ohľadu na to, či bol
páchateľ trestného činu zistený, trestne stíhaný alebo odsúdený.
Každá obeť má základné práva : na vypočutie, na prístup k informáciám, ktoré sa jej
týkajú aby ich dostala v zrozumiteľnej forme a zrozumiteľnom jazyku, právo na rešpekt, na
úctu a citlivé zaobchádzanie, právo na odbornú alebo špecializovanú pomoc subjektom
poskytujúcim pomoc obetiam a právo na odškodnenie.
2/ Aké odborné vzdelanie si vyžaduje vaša pracovná pozícia, prípadne akými ďalšími
kompetenciami alebo zručnosťami disponujete, a v čom sú pre vás výhodou?
OD: Táto pracovná pozícia vyžaduje vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, pričom v tejto
práci využívam svoju 20-ročnú prax. Od r. 2002 pracujem v neziskovom sektore
a poskytujem služby obetiam akéhokoľvek násilia, ktoré vyžadujú vedomosti z oblasti
trestného práva, Zákona o obetiach trestných činov, Zákona o rodine ako občianskoprávne
predpisy. Okrem toho v decembri 2015 som absolvovala mediátorský kurz a od januára r. 2016 som
registrovaná ako mediátorka v registri Ministerstva spravodlivosti S SR.
Súčasťou tejto práce je aj povinné vzdelávanie mediátorov a niektoré témy sú využiteľné pri
svojej práci s klientmi.
3/ Ako vnímate spojenie takých dvoch veľkých tém, ako sú závislosti a násilie?
OD: Keď chceme pomenovať spojenie dvoch tém : závislosti a násilie musíme nevyhnutne
vychádzať z definícii pojmov. v. Násilie je každá forma nadvlády kde násilník zneužíva svoju
moc nad obeťou tak, že formou fyzického psychického ekonomického, sociálneho a sexuálneho
nátlaku alebo vyhrážaním sa obeti ubližuje a spôsobuje jej fyzickú, alebo psychickú traumu.
Pri násilí sa agresor správa tak, že obeť je nútená robiť čo nechce, alebo nerobí niečo, čo chce
robiť, prípadne má strach čokoľvek robiť.
Psychické násilie je teda každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu
a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže
byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou
formou násilia je sekundárna viktimizácia, ale aj nezabránenie násiliu."
Závislosť je stav psychickej a niekedy i fyzickej závislosti, vzniknutej medzi živým organizmom
a omamnou látkou, typický zmenami správania s nekontrolovateľnou túžbou získať túto
látku akýmkoľvek spôsobom do organizmu pre jej účinky na psychiku a tiež užiť omamnú
látku, aby sa zabránilo nepríjemnostiam z jej absencie v organizme. Táto Túžba po
opätovnom užití návykovej látky, ktorá uspokojuje nejakú psychickú potrebu človeka
(alkohol, droga) prevláda nad sebaovládaním a racionálnymi argumentmi. Závislosť má
tendenciu zvyšovať konzumovanú dávku alebo skracovať intervaly jej užívania, prípadne
obidvoje súčasne.
Z uvedeného vyplýva že osoby, ktoré sú závislé či už na omamných látkach (alkohol, drog)y
gamblerstvo… ) ktoré uspokojujú ich psychickú potrebu sa neštítia zadovažovať si ju
akýmkoľvek bohužiaľ aj násilným a agresívnym spôsobom, čo má deštrukčné účinky nielen
na užívateľa, ale aj na jeho okolie ( rodinu, spoločnosť) Užívanie psychoaktívnych látok býva
veľmi častou príčinou agresívneho správania, ktoré často napĺňajú skutkovú podstatu
trestného činu.
4/ Aký prístup vo vzťahu ku klientom a klientkam preferujete vy osobne a prečo?
OD: Pri poradenstve s klientkami /klientmi preferujem jednoznačne individuálny prístup podľa
posúdenia obete s cieľom identifikácie skutku a jej osobitnej potreby ochrany.
Pri komunikácii s obeťou je mimoriadne dôležitá dôvera, aby obeť o násilí hovorila pravdu. .
Pri poradenstve sa snažím dodržiavať tieto základné princípy :
● Je dôležité, získať od obete čo najviac informácií o podstate domáceho násilia.
● Je dôležité brať obeť vážne, počúvať ju, nezľahčovať to, čo hovorí, nespochybňovať ju
a ani neospravedlňovať násilie.
● Prezentovať obeti že za násilie je zodpovedný vždy ten čo pácha násilie. Každá záležitosť
sa dá vyriešiť bez násilia . Žiadne správanie, alebo provokácia nie sú výhovorkou pre
násilie.
● Poskytnúť informáciu že každý človek má právo na život bez násilia.
● Obeť potrebuje vedieť, že nie je sama, že je mnoho iných žien, ktoré tiež zažívajú násilie
a že využívaním dostupných právnych a zákonné možnosti, je cesta von z násilia.
● Obeť potrebuje získať informáciu, že násilie neprestane a že sa časom stupňuje.
● Hovoríme spolu o právnych možnostiach riešenia jej situácie, ( trestnoprávne kroky,
občianskoprávna ochrana ) ale rešpektujem rozhodnutie obete ( do ničoho nenútim.)
● Obeť dostane ponuku pomoci v každodenných záležitostiach aj pri ochrane práv
detí.
● Ponúkame možnosti sprevádzať obeť ak bude potrebovať podporu, napr. na polícii,
úradoch, súde a rôznych inštitúciách.
● Hľadáme bezpečné miesto, na ktoré by mohla obeť v prípade potreby odísť aj s
deťmi.
V rámci analýzy celkovej situácie s možnosťou hľadania riešení je podstatné zameranie na
osobné vlastnosti obete, druh alebo povaha trestného činu, okolnosti spáchania trestného
činu. Nakoľko obeť pozná situáciu v rodine aj možné reakcie okolia, má právo po dôkladnej
analýze všetkých právnych možností, vybrať si to, čo jej najviac vyhovuje.
5/ Ktoré témy sú z vášho pohľadu v oblasti násilia v kontexte závislosti najvypuklejšie,
prípadne ktoré z nich si podľa vás vyžadujú zásadné riešenia?
OD:
1. Tolerancia násilia spoločnosťou.
2. Vysoký podiel páchateľov domáceho násilia, ktorí sú inteligentní, svoje obete
netýrajú fyzicky, ale psychicky , ekonomicky sociálne, sexuálne , sú to nebezpečné
osobnosti , majú ochorenie, alebo poruchu osobnosti, ktorých zničujúce správanie
má na obete dlhodobé deštruktívne účinky, ničí im sebaúctu, spôsobuje množstvo
zdravotných problémov, negatívne ovplyvňuje ich myšlienkové procesy. Sú ťažko
odhaliteľní aj v odborných kruhoch.
3. Vysoká latencia a náročné dokazovanie dlhodobého domáceho násilia prevažne
psychického charakteru (mlčanie obete, mlčanie svedkov, nedostatok dôkazov, ktoré
často likviduje páchateľ násilia.)
Psychické týranie je najčastejšia forma domáceho násilia. Domáce násilie nie je iba o
modrinách. Pod pojmom domáce násilie sa rozumejú násilné akty, ktorých cieľom je
ovládať alebo utláčať inú bytosť a to rôznymi metódami. Nie sú to útoky, ktoré po
sebe zanechávajú poškodenia na tele. Ide aj o obmedzovanie ekonomickej slobody,
psychického týrania či nárokovania si bezpodmienečnej oddanosti obete. Násilník sa
snaží osobu čo najviac izolovať doma, snaží sa zabrániť kontaktu s rodičmi, priateľmi
či kolegami a nárokuje si moc. Jeho správanie je manipulatívne a vysoko
sofistikované. Dokáže z obete urobiť bytosť , ktorá si myslí, že bez neho je absolútne
neschopná žiť.
Obeť psychického týrania vo vzťahoch môže tiež zažiť neustálu bezdôvodnú žiarlivosť,
kontrolu, manipuláciu a vydieranie, ktoré ju prinúti správať sa určitým
spôsobom. Navyše dochádza k neustálemu znižovaniu sebaúcty, čo vedie k presvedčeniu,
že si nič lepšie nezaslúži musí žiť v bezvýchodiskovom toxickom
vzťahu..
4. Absencia trestného činu domáceho násilia v trestnom zákone. Jurisdikcia v trestnom
zákone upravuje len trestnosť zločinov – týranie blízkej a zverenej osoby, nebezpečné
vyhrážanie, nebezpečné prenasledovanie, sexuálne násilie, ublíženie na zdraví no
nepojednáva o trestnosti domáceho násilia, s nižším trestným postihom.
5. Domáce násilie je často dôvodom rozvodov s následnou úpravou rodičovských práv
a povinností. Pri rozhodovaní súdov by mal byť najlepší záujem detí uprednostnený
pred právami agresívnych rodičov tak, aby výkon rodičovských práv a neohrozil
bezpečnosť obetí DN vrátane detí. Len 30% súdov v rámci svojej rozhodovacej
činnosti o ÚRPaP skúma a následne prihliada na násilnícke sklony rodiča. Často sa
stretávame s prípadmi, že maloleté dieťa po rozvode rodičov resp. rozchode
partnerov sa dobrovoľne nechce stretávať s násilníckym rodičom, pretože taký rodič,
ktorý sa dopúšťa partnerského násilia, sa cca v 50%- 60% správajú násilne aj k
deťom. Súdy ale aj pracovníci sociálnej kurately, resp. iní zainteresovaní, resp.
pomáhajúce inštitúcie však uprednostňujú dôsledný výkon rodičovských práv no na
úkor najlepšieho záujmu maloletých detí.
6. Absencia špeciálnych programov pre páchateľov násilia v rodine.
7. Diagnostický a štatistický manuál duševných chorôb neuvádza psychické týranie ako
jeden zo stresorov vedúcich k posttraumatickej stresovej poruche, lekári ho preto
nemôžu diagnostikovať.
8. Vychádzajúc zo štúdie uskutočnenej Americkou psychologickou asociáciou sú
duševné dopady psychického týrania rovnaké alebo dokonca horšie, ako dopady
fyzického a sexuálneho týrania. Odborníci na duševné zdravie ako aj sociálni
pracovníci nerobia dostatočnú prácu aby tieto skutočnosti rozpoznali, odhalili
a pristúpili k následnej intervencii v prípadoch emocionálneho týrania.
