„Viem sa na seba a svoje okolie pozrieť aj inak? Kto ja vlastne som?“

V Budúcnosti som sa to naučila inak, tu som pochopila a naučila som sa, že nie každý to má tak, ako to mám ja a naučila som sa rešpektovať názor a skúsenosť druhých. Naučila som sa nazerať na záležitosti môjho života tak, ako to cítim ja a rešpektovať iných tak, ako to majú oni. Naučila som sa chápať životné pochody mojich blízkych tak, ako mi to oni zdôvodňujú, že  to majú. Aj opačne: nenechávam sa vtesnávať do ich predstáv o mojom živote a keď sa im aj prispôsobím, aspoň si viem povedať, že som si inak predstavovala trávenie svojho času.

 

Viem sa na seba a svoje okolie pozrieť aj inak? Kto vlastne som?

To či sa viem pozrieť na seba inými očami, myslím si že viem. Ten pohľad nie je pekný ale pravdivý, zopár rokov dozadu som tento pohľad nezniesol. Kompenzácia svojho obrazu alkoholom mi pomáhala aby som nepozeral na svoje premárnené šance, ktoré mi ušli a ktoré som mal podla mňa využiť. Na druhej strane mám krásne deti, ktoré ma lúbia, takže som  na tom podstatne dobre. Deti sú zdravé, múdre a budem sa snažiť aby boli aj vzdelané. Čo sa týka pozerania sa na iných to moc neriešim. Nechcem posudzovať ľudí, neviem kto si čím prešiel, nemal som jeho topánky a neprešiel som si jeho inferno. Môžem mať názor ale nedovolím sa ho povedať, nie som od toho aby som súdil. 

„Viem sa na seba a svoje okolie pozrieť aj inak? Kto ja vlastne som?“

Ten obrázok mi pripomína školu pozitívneho myslenia. Vedieť vnímať veci okolo seba inak ako tí druhí je podľa mňa odrazom mojej vnútornej sily to tak vnímať. Nestačí len ich pekne alebo krajšie pomenovať, aby to pekne vyzeralo, treba to tak cítiť a vnímať. Základom pre môj postoj je realita a potom vlastná snaha prispieť k tomu, aby to bolo lepšie, ako to vníma moje okolie a ja sám. Myslím, že každý z nás sa dokáže na seba a svoje okolie pozrieť inak. Otázka znie či to chce! Treba na to vnútorný pokoj a vyrovnanosť. Ako keby, byť nad vecou. V súčasnosti nemám problém vnímať seba a okolie inak, lebo som vnútorne značne vyrovnaný a spokojný so stavom vecí. Lebo abstinujem. Keď vo mne dozrelo rozhodnutie ísť na liečbu závislosti, prosto som sa začal pozerať na seba inak. Zmenil som uhol pohľadu. Našiel som vnútornú rovnováhu a pokoj v duši. Preto dokážem vnímať seba inak, pozitívnejšie, lebo som zmenil svoj život k lepšiemu a vážim si za to sám seba. To mi dáva silu vidieť veci inak, pokojnejšie a uvážlivejšie. Jednoducho povedané: S čistou hlavou sa viem na seba o na svoje okolie pozerať úplne inak!

„Viem sa na seba a svoje okolie pozrieť aj inak? Kto ja vlastne som?“

Pre mňa to znamená riešiť rozumovo svoju situáciu, ale nepustiť ju do emočnej oblasti, resp. nepustiť svoje emócie do tohto územia. Tešiť sa z práce, hľadať inšpirácie, napĺňať si život peknými vecami, tešiť sa zo vzťahov, ktoré mám a ktoré sa pomaly ale isto rozširujú. Sú situácie, keď sa viem pozrieť aj inak a sú situácie, keď mi je to ťažké a chcem sa to naučiť.

Čo vo Vašom živote ovplyvnilo Vašu sebaúctu a čo Vám pomáha pri jej budovaní?

V poslednej dobe si začínam uvedomovať aspekty, ktoré sú pre mňa jedinečné, silné a ktoré ma tvoria. Začínam si ich konečne vedome uvedomovať. Dokonca, zastanem sa samej seba, aj v komunikácii s inými. Normálne si to skúšam, vyjadrujem sa, postavím sa za seba. Je to ešte čerstvé a nové, no zároveň, predstavujem si svoju verziu seba, tú najlepšiu a zároveň ľudskú a reálnu a tá predstava sa mi páči, lebo má veľa z toho, čo vlastne v sebe už mám, len to podporovať a prijať.

Čo vo Vašom živote ovplyvnilo Vašu sebaúctu a čo Vám pomáha pri jej budovaní?

Uvedomila som si svoje závislé správanie a tak som sa s ním rozhodla niečo robiť. V skupine sa učím nachádzať svoju vlastnú sebaúctu, uvedomujem si, v čom som dobrá, čo mi ide a že som schopná sama spraviť, zorganizovať, postarať sa nielen o seba, ale i o iných. Našla som tu samu seba a vrátila som sa do polohy, v akej som bola v najšťastnejšom roku svojho života.

„Aké traumy v mojom živote viem v súčasnej dobe pomenovať a ako sa pri tom cítim?“

Aké traumy som si priniesol, ako ma ovplyvnili a ako viem s tým narábať?.. Veľakrát som si v minulosti vravel, že nie som šťastný, že som bez radosti a pod. V súčasnosti ako keby sa mi prevrátila strana života. Vnímam situácie, povinnosti radosti inak. Som priamo v danom momente a nechávam sa niesť životom. Toto všetko môžem cítiť, vďaka životnej ceste-možno osudovému stretnutiu pre mňa. Viem, že život je krásny, viem že život boli, no viem aj to že chcem cítiť a byt tu . A prijímam všetko krásne.

„Aké traumy v mojom živote viem v súčasnej dobe pomenovať a ako sa pri tom cítim?“

Keď to takto píšem objavujú sa staré známe pocity strachu, či to správne pochopíte, či som to takto mala povedať… či som si to mohla dovoliť… veď je to len môj názor , moje pocity. Nechcem nikomu ubližovať, hľadať vinníka. Takto som sa cítila, prežívala. Momentálne sa cítim smutná, ale tiež posmelená. Za posledný rok vidím a tiež cítim zmeny v mojom zmýšľaní aj konaní. 

„Aké traumy v mojom živote viem v súčasnej dobe pomenovať a ako sa pri tom cítim?“

Keď sa zahľadíme do minulosti a premýšľame o týchto minulých situáciách, myslím si, že niekedy si  uvedomíme, že aj to zlé sa stalo preto, aby sme sa niekedy pozastavili alebo popremýšľali nad sebou. Ako sa hovorí, niekedy nám dá osud znamenie, že niečo v našom živote nie je v poriadku. Človek sa môže cítiť rozpačito, ale určite je šťastný, že tú nevhodnú situáciu prežil ako v takom relatívnom zdraví.

„Čo môžem urobiť pre seba vtedy, keď sa mi nedarí?“

Veľakrát si myslím, som si myslela, že som nešťastná, ale vlastne som si ten pocit navodila sama. Niekedy sa mi problémy zvládajú lepšie ako inokedy a asi to veľmi závisí od toho, v akom som nastavení. Neviem, či to je tak, že keď budeme len šťastní, problémy nás obídu, ale každopádne sa dá na veci pozerať z rôzneho uhla pohľadu.

„Čo môžem urobiť pre seba vtedy, keď sa mi nedarí?“

A priamo k téme „Čo môžem urobiť pre seba vtedy, keď sa mi nedarí?“ som si uvedomil, čo na mňa funguje — vyspať sa. Keď som unavený, mnoho záležitostí sa mi javí v oveľa horšom svetle ako keď som oddýchnutý. Mimo tohto sa snažím ešte pozrieť na problém z viacerých uhlov, pomáha to. Snažiť sa zamyslieť a položiť si otázku, prečo sa mi nedarí, prečo sa cítim tak ako sa cítim a podobne.

„Čo môžem urobiť pre seba vtedy, keď sa mi nedarí?“

Keď sa mi nedarí, tak v prvom rade nikdy neskladám dopredu zbrane. Vopred sa vzdávať mi nikdy nebolo po vôli. Vždy sa snažím ísť za svojim cieľom a to mnohokrát aj za cenu drobných strát a neúspechov, ale vždy s vidinou konečného víťazstva. Mnohokrát mi stačila aj malá iskrička nádeje na úspech a myšlienka na nejaké vzdávanie sa mi bola cudzia. Aj v prípadoch, keď sa mi v nejakých činnostiach prestávalo dariť, tak som sa vždy snažil hľadať nové riešenia pre dosiahnutie úspechu.

„Čo môžem urobiť pre seba vtedy, keď sa mi nedarí?“

Presne tento týždeň na mňa prišli pocity smútku, neistoty, či to všetko ustojím, chýbalo mi ľudské teplo, cítila som sklamanie z niektorých situácií. Tak som si vyčlenila čas na niečo, čo mi spraví radosť – vaňa, dobrá kniha, zavolala som milým ľuďom a dohodla si výlet do prírody, návštevu kamarátky… a myslím, že sa mi viacerými drobnými vecami nakoniec podarilo zvíťaziť.

„Čo môžem urobiť pre seba vtedy, keď sa mi nedarí?“

Za posledný rok a pol sa mi život zmenil od základov.  Zmenila som prácu, spôsob života aj okruh ľudí, ktorí sú okolo mňa. Prvé mesiace tejto zmeny si pamätám ako obdobie neistoty, otázok, hľadania, ktoré následne vymenilo obdobie nadšenia, pustenia sa do nových projektov, stále s množstvom otázok, ale začala som niečo robiť, spoznávať nových ľudí a mať nádej. Toto obdobie vnímam ako silné, pozitívne, keď som začala cítiť seba a mám pocit, že sa to veľmi prejavovalo v mojom živote aj navonok, že som to zo seba vyžarovala, tú radosť a chuť.

„Dovolím si žiť slobodný život tak, že doprajem robiť slobodné rozhodnutia iným?“

Pripadá mi prirodzené, že mi neprináleží zasahovať do rozhodnutí a konania iných. Aj keď ešte občas ma toto konanie/rozhodnutie zaskočí, ak som ho nepredvídal, nepočítal s ním. Snažím sa však tak či onak rešpektovať slobodnú vôľu každého naokolo. A konať slobodne vo svojom živote do tej miery, kým sa to týka mňa samého a nezasahujem do slobody iným. Niekedy napr. stačí nespraviť hneď závery alebo skutok, ale radšej sa spýtať a podľa odpovede potom porozmýšľať nad najlepším riešením a až potom konať. 

„Dovolím si žiť slobodný život tak, že doprajem robiť slobodné rozhodnutia iným?“

Všímam si koľko ľudí trpí následkami toho, čo spravili, alebo nespravili, ako sa rozhodli. Je ťažké rozlíšiť a pochopiť, aké činy prináša úspech a zdravé plody. Taktiež sa snažím o poznanie ako jednať ako nejednať navonok. Niekedy som aj ťažko chápala slobodu syna, pretože každý ju máme v inom a ináč. Tým, že má dopriatu slobodu slova, bytia, a jeho existencie domnievam sa ,že sme na lepšej ceste. Mám aj tento pohľad ,že sloboda končí tam, kde sa začína sloboda iného, druhého pretože je to aj dôkazom našej ľudskosti.

„Dovolím si žiť slobodný život tak, že doprajem robiť slobodné rozhodnutia iným?“

Aj v mojom živote bolo veľa prípadov, keď som nedocenil, alebo správne neodhadol dôsledky môjho konania, čo sa v bežnom živote stáva, lebo však nikto nie je dokonalý, ale dnes na rozdiel od minulosti si dokážem aj uvedomiť dopady, ktoré musím znášať, resp. riešiť, aby som napravil dôsledky nesprávnych rozhodnutí. Zistil som, že čím som starší, tým viac uvažujem nad svojimi rozhodnutiami, som opatrnejší, menej riskujem a priznám sa, že po nejakých nových, veľkých rozhodnutiach už ani netúžim.

„Mám dôvod, pre ktorý sa chcem zlepšovať? Kto alebo čo je mojim motivátorom k zmene?“

Dala som si ale teraz moje ciele a verím, že sa mi ich podarí naplniť. Rada by som tiež verila, že motivácia, že to robím pre seba je tá najlepšia, lebo závisí a prinesie dobré mne a keď budem spokojná ja, odrazí sa to aj okolo mňa. Niekedy by som rada mala podporu vedľa seba, ale možno je toto práve o tom, aby som ju naozaj našla v sebe. Potom so mnou totiž vždy zostane.

„Mám dôvod, pre ktorý sa chcem zlepšovať? Kto alebo čo je mojim motivátorom k zmene?“

Cítim potrebu pozdvihnúť, starať sa o svoju dušu, trošku sa spojiť so svojim vnútrom. Ale téma úvahy je či mám dôvod na zlepšovanie, kto alebo čo ma motivuje – určite áno. Páči sa mi na sebe pracovať, páči sa mi aj moje nové nastavenie, páči sa mi čistý stôl, za ktorý si bez hanby a strachu sadám s mojou rodinou, páči sa mi pocit čistej hlavy a svedomia.

„Mám dôvod, pre ktorý sa chcem zlepšovať? Kto alebo čo je mojim motivátorom k zmene?“

Viem, čo mi škodí a už viem od seba dostať preč aj to, čo mi nevyhovuje. Už neutekám, ale bojujem. Nie všetko sa mi podarí k mojej spokojnosti, ale môj postoj k mojim nedostatkom a zlyhaniam už nie je taký katastrofický, používam dve plecia. Viem už zhodiť z pliec to, čo ma ťaží a rozhodnúť sa pre menej ťažké bremená. Nakladám si len toľko, koľko som schopná zvládnuť.

„Mám dôvod, pre ktorý sa chcem zlepšovať? Kto alebo čo je mojim motivátorom k zmene?“

Nastavenie môjho prežívania súčasnosti je v súlade s mojimi predstavami, ktoré som mal v mladosti o tom, ako bude vyzerať môj život po skončení pracovného života, života na dôchodku. Som spokojný s mojim dnešným životom, s rodinnými vzťahmi, ktoré u nás panujú, aj s okolím, s ktorým prichádzam denne do styku. Snažím sa v kľude riešiť vzniknuté situácie, nikam sa zbytočne neponáhľať, nemať veľké oči do budúcnosti, proste si užívať život tak ako prichádza, s dobrými aj zlými stránkami.

„Mám svoje steny vybudované, sú dostatočne pevné?“

Keď sa tak zamýšľam a mapujem vybudovanie mojich šiestich stien pri inventúre zisťujem, že stále je čo vylepšovať. Stenu pred sebou myslím si, že mám jasnú čistú. Teším sa na každý deň a mám radosť aj z maličkostí. Cítim, že moja zadná stena je pevnejšia a mám sa o koho oprieť. Po mojej ľavici mám dobrých ľudí okolo seba pri pravdivosti a úprimnosti sa vzťahy utužujú. Mám aj spovedníka a bútľavú vŕbu, kde sa dopracujeme k riešeniu.

„Mám svoje steny vybudované, sú dostatočne pevné?“

U mňa je už týchto pomyselných šesť stien pevne vybudovaných, dnes sa už snažím len o ich starostlivé ošetrovanie. Budovanie týchto stien bola dlhodobá záležitosť, ich základy, ich stabilita, veľkosť a charakter sa formovali dlhú dobu, počas života sa postupne menili a vyvíjali, až nadobudli terajšiu podobu. Ich dnešný stav je výsledkom celého môjho doterajšieho života. Som presvedčený o tom, že sú dostatočne stabilné a pevné, aby mi dnes umožňovali pokojný a hlavne bezpečný život.

„Mám svoje steny vybudované, sú dostatočne pevné?“

Najviac pracovať musím sebe, na tom, aby som stála pevne na zemi a aby ma tak ľahko niečo nerozhádzalo… Myslím, že je to oveľa lepšie ako v minulosti, ale stále to nie je také, ako by som chcela… Ešte stále sa veľa porovnávam s ostatnými, kto ako vyzerá, aký je, kto čo má a nemá, veľa vecí si pripúšťam a tak…

„Mám svoje steny vybudované, sú dostatočne pevné?“

Tu Tvorím vzťah k samej sebe ako ku schopnej osobe a už nedovolím, aby som bola posmeškovaná, terčom pohrdlivých útokov, pretože som sem prešla kus cesty, ktorý si nedám vziať. Tu pestujem silu, ktorá vo mne horí.  Dnes už veľmi dobre viem, kto som, žijem život, aký chcem ja a vyhovuje mi to takto. Po svojom, po mojom, bez očakávania kritiky, ja to mám takto. Ak to má niekto inak, neriešim. Vzťahy. To je to najdôležitejšie v mojom živote. Nevnucujem sa.

„Mám svoje steny vybudované, sú dostatočne pevné?“

Som veľmi vďačná za to, čo mám. Sú dni, kedy mám pocit, že niektoré steny sú krehkejšie, ale myslím, že to je normálne. To, načo však nesmiem zabúdať, je moja sviečka uprostred. Chrániť ju a najmä seba, starať sa o seba, to niekedy zanedbávam, trošku, ale to len preto, že sa tak nanovo budujú tie moje steny.

Share This