Teraz si uvedomujem, ako slovo radosť vypadlo z môjho slovníka. Nechcem všetko obracať na alkohol, ale jednoducho, on mi radosť bral. Nedokázal som prežívať skutočné pocity, len som ich zalepil. Zalepil ich etiketou z vínovej fľaše, namiesto leukoplastu s menom prežívanie. Radosť som si zamieňal so šťastím s trpkou príchuťou dočasnosti a klamstva. Klamstva sebe samému, že toto je tá pravá radosť a šťastie. Ale v skutočnosti to tak nebolo, ale na toto zistenie som musel prísť sám. S odstupom času sa mi vynárajú prvé náznaky radosti zo života, ktoré som kedysi mal, ale nahradil ich niečim umelým. Keď sa vrátim do detstva, tá radosť zo života, ktorú som mal, bola úžasná. Nemyslel som na tie všetky katastrofické scenáre, ktoré mi robili v hlave neporiadok, na to aký je svet zlé a tmavé miesto. Keď si predstavím a v spomienkach sa tam vrátim, chcel by som opäť tak žiť. Prežívať radosť nepodmienenú, robiť všetko s radosťou a neriešiť, či to dopadne tak, alebo tak. Úprimne, tá radosť mi chýba. Veľmi sa mi páči slovo, ktoré zaviedol môj synovec keď bol malý. Nevedel ešte moc o gramatike a chcel povedať, že je šťastný a namiesto toho povedal, že je radostný 🙂 A slovo radostný sa mi páči viac, ako slovo šťastný. Vystihuje viac hĺbku prežívania, teda aspoň podľa mňa. A ako teraz hodnotím tých prvých  mesiacov v prežívaní radosti? To sa snáď nedá ani opísať. V prvom rade vôbec samotné prežívanie akýchkoľvek pocitov je obrovským krokom vpred. A keď tak teraz sedím a pozerám na svoju ženu s dcérou, ako práve doraňajkovali, ten pocit je úplne nádherný, tak asi si ho ostanem vychutnávať a ukončím túto moju slohovú prácu práve teraz 🙂 Prepáčte, ale musím 🙂 Idem sa radovať so svojou dcérou 🙂

Share This