Vo všetkej pokore a s obrovskou vďakou chcem hneď v úvode spomenúť, že prežívam jedno z najradostnejších období v mojom živote.  Nestali sa žiadne zásadné veci, neobjavila som tajný poklad, nevyhrala v lotérii a je veľa vecí, o ktorých stále snívam a ktoré zatiaľ nemám a ani nemám istotu, že ich mať budem.  Ale som spokojná a vďačná za to, čo mám. Neviem, či je to veľa alebo málo, ale robí ma to šťastnou a cítim, že mám aj chuť sa o to deliť, čo si myslím, že je tiež dobrý znak. Mám dojem, že k tomuto pocitu som nepotrebovala nič zásadné ani nič nové, len vidieť lepšie, čo mám, veriť svojmu životu, môjmu vnútru a hodnotám a naučiť sa ich lepšie počúvať.  A taktiež, nezastaviť sa, nezamrznúť na mieste. Možno nejdem rýchlo, ale  hýbem sa v smere, ktorý som načrtla. Stále mám veľa otázok, aj strachov, pochybností a smútkov, ale opíšem, čo ma napĺňa radosťou. Všetko súvisí s tým, že sa sústreďujem a hľadám radosť a šťastie v tom, čo je tu a teraz a v každom kroku, ktorý robím. Keď sa na to pozriem a uvedomím si koľko zmien sa v mojom živote za posledné len štyri – päť mesiacov udiali, až sa mi nechce veriť. Stretla som pár úžasných ľudí, ktorých asi vždy budem nosiť v srdci, lebo mi ukázali nové obzory (vždy keď si na nich spomeniem, alebo s nimi som, je to akoby sa vo mne zapálili malé lampášiky a rozliali svetlo a teplo v mojom vnútri), naštartovala zmenu pracovného zamerania a začínam pracovať na dvoch neziskových projektoch, ktoré sú môjmu srdcu veľmi blízke, urobila som si poriadok vo financiách, prerobila byt. Všetko toto ma napĺňa radosťou. V tomto celom je pre mňa veľmi dôležité, že som neurobila hrubú čiaru za svojou minulosťou v zmysle jej absolútneho odsúdenia, nezbúrala som všetky mosty. Minulosť ma vytvorila, vždy bude mojou súčasťou, no nie mojím pánom. Je ako album so starými fotkami, ktoré si otvorím aj preto, aby som si pripomenula, kde som bola a už byť nechcem, pokiaľ ide o veci, ktoré mi ubližovali. Beriem ju ako poučenie. Pekným príkladom je moja práca a tie neziskové aktivity – je v nich niečo staré aj nové.  Nevykašlala som sa na všetko, čo bolo, neodsťahovala sa na lazy, ale staviam na tom dobrom, čo tam bolo a rozvíjam to ďalej: aj vďaka môjmu „ťažšiemu obdobiu“ som totiž znovu dala priechod záujmom, ktoré sú a boli môjmu srdcu blízke. Viac som sa sústredila na seba, prestala (a to sa stále učím) byť k sebe zlá, učím sa počúvať seba, čo mi robí dobre, čo ma napĺňa šťastím a čo mi dáva zmysel, aby som mohla viesť plnohodnotný život. Učím sa viac počúvať seba, svoje vnútro, svoje telo, nie sa len kritizovať a bičovať k výkonom, a oni mi to vracajú. a Ak mám chuť bežať, bežím, ale ak sa chcem prejsť, spomalím tempo. Nemeriam si čas, nesúťažím. Nezdvíham činky, cvičím jogu, lebo mám chuť byť k môjmu telu láskavejšia. A čo je na tom najkrajšie, moje vnútro (intuícia, duša?) mi posiela signály, je to ako moja vnútorná morzeovka. Aj sa mu venujem, pracujem na ňom, aby naša komunikácia bola jasná a nepripomínala zašifrované správy, ktorým nerozumiem.  Je to proces, ale už teraz ma napĺňa radosťou. A taktiež, mám svoje sny. Rada by som mala malý domček alebo chatu na vidieku, maličký by stačil, s malou záhradou a pekným okolím. A tiež by som rada mala moju rodinu, vždy som túžila po veľkej rodine, no to už asi nedám, ale chcem mať po svojom boku človeka, s ktorým môžeme zdieľať naše životy. A chcela by som, aby sme mali psa. V podstate, chcela by som veľmi jednoduchý život, viem, že v ňom sa cítim dobre, že veľa už nepotrebujem a myslím, že by prispel aj k mojej vnútornej pohode a tým pomohol aj v abstinencii. Minule sa ma niekto spýtal, či nezávidím môjmu bratovi, že má veľa nehnuteľností, ani na sekundu odpovedala som. Ja mu ich prajem, ja ich ku šťastiu nepotrebujem, pre mňa by to skôr bola starosť. A naozaj to tak vnímam. Každý si to svoje musí nájsť sám, ale úprimne, ja som teraz šťastná, som čistá a vďačná, za to čo mám. A ak by sa mi ešte naplnili tie sny, tak to by už bolo asi mega šťastie. Ak rozlišujeme radosť ako niečo stále a šťastie ako moment, tak uvediem pár príkladov toho, čo mi prináša pocit šťastia: rána, prechádzka v prírode, joga, sadenie kvetov, milý rozhovor s niekým neznámym človekom v obchode alebo pri venčení psa, čas s deťmi, relaxačná technika, káva na balkóne, dobrá kniha, úprimné a otvorené rozprávanie sa s blízkym človekom, práca, ktorá ma baví, keď urobím niečo, čo niekomu inému urobí radosť a čokoľvek, čo ma rozosmeje. Myslím, že je dobré žiť prítomnosťou, minulosť brať ako svoju súčasť, ale nenechať sa ňou v zlom riadiť, a dôverovať budúcnosti.  Takže, to čo ma robí šťastnou je tu a teraz, je tá cesta, ktorou prechádzam, ľudia, ktorých som na mojej ceste stretla, láskavosť a úprimnosť v mojom živote a veľa malých drobností, ktoré každý deň urobia lepším. A keď je mi smutno, alebo sa bojím, predstavím si tie moje sny a moje nastavenia, sú ako maják, ktorý svieti predo mnou a ak niekedy v tme neviem kadiaľ ísť, spomeniem si na to, kde stojím teraz a maják mi ukáže cestu ďalej. Nehľadím priďaleko, neviem presne, čo ma na tej ceste ešte čaká a preto sa snažím nájsť radosť v tom „tu a teraz, ale na to svetlo myslím.

Share This