Pekná téma! Znova v dvoch rovinách, v hmotnej a nehmotnej. Najviac túžim v nehmotnej rovine pre seba, pre svoju dušu. Túžim po istote v svojom správaní medzi svojimi blízkymi.. Túžim, aby som nemusela riešiť čo a ako poviem, čo a ako  urobím. Proste byť znovu sama sebou. Spontánna bez premýšľania, či dobre spravím, poviem. Túžim po prijatí a sebaprijatí takej, aká som. So svojimi chybami, zlými návykmi, ktoré som sa naučila v detstve a škodia mi, túžim byť dospelá. Zbaviť sa zlých záťaží, zlých sugescií a predstáv, že všetko musí byť, ako chce niekto iný.  Po tej túžbe, že vždy musím uhovieť a povedať áno, plniť očakávania  druhých, svoje odsúvať. Vlastne by som sa chcela stále hrať, aranžovať, to ja môžem od svitu do mrku, to sa mi nikdy nepreje. Túžim po skončení negovania mojich slov, viet, názorov, činov zo strany môjho partnera. Túžim tým už prestať trpieť a skutočne používať dve plecia, dve uši. Túžim prijať svojho partnera takého, aký je. Túžim po niekom, kto ma bude počúvať bez posudzovania odsudzovania a prijímať ma takú , aká som. Túžim po pokoji v duši, vyrovnanosti, bez vnútorného vrenia, triašky, paniky, keď sa ponáhĺam, mám niečo spraviť k nejakej hodine, termínu. Túžim prestať vyvíjať na seba tlak, že musím pomáhať všetkým okolo mňa, lebo inak nebudem prijatá. Túžim vedieť odmietnuť s pokojom, bez výčitiek svedomia, že som mohla pomôcť a žiť svoj pokojný život podľa mojich predstáv. Túžim už navždy zostať triezva. Túžim byť slobodná, mať tak svoj čas a plniť si svoje predsavzatia bez obmedzení závislosťou. Poznám ľudí, ktorých život ide hladko, jednoducho, stereotypne a sú spokojní. U mňa je to vždy nejako hekticky, neustále zmeny, udalosti, pohon, pohyb, nepokoj. Preto túžim po pokojnejšom živote. Aby si moje deti vedeli zaistiť aj iné spôsoby stráženia detí, v septembri má najmenší tri roky, a ja sa mohla venovať svojim záľubám, cvičeniu, rýchlej chôdzi, prechádzkam s priateľkami., Potom si sadnúť k rozhlasovej hre so štrikovaním k teplej peci. Túžim čakať manžela s teplou večerou, rozprávať sa o prežitom dni. Cez víkendy zobrať vnúčatka spolu na výlet a do kina, či do divadla. Navštevovať znovu priateľov a prijímať  triezve návštevy, nielen tie, čo si u nás chcú vypiť. Túžim žiť bez posudzovania a odsudzovania, kritizovania a túžby niekoho meniť. Túžim spievať a chodiť si zatancovať. S triezvym manželom. Túžim s ním ísť na prechádzky do lesa, na huby alebo len tak, bez náhlenia. Chodiť spolu na omše, cítim, ako vedľa mńa spieva . To je akýsi vrchol mojich túžob. Túžim si len tak posedieť bez toho, aby som hneď niekde v niečom videla robotu, ktorú treba spraviť, niečo zdokonaliť. Túžim vedieť požiadať o pomoc bez pocitu dlžoby, prijať niečo bez pocitu okamžite sa revanšovať. Túžim sa tešiť svojim deťom a vnúčatám bez toho, aby som stále ľuďom rozprávala o radostiach s nimi, ich úspechoch, moje deti vedia, že sa nimi rada chválim. Nerozprávať niekomu o všetkom, čo som práve prežila.

Share This