Učila som Ťa spôsobu kladenia si pozitívnych sugescií, aby si prežívala. Boli chvíle, keď si nevládala kvitnúť, lebo som sa o Teba nestarala, veď ma potrebovali deti, zákazníci. Aj v nedeľu, lebo chudáci, inookedy nemali čas. A Ty si potrebovala peniaze, robila si aj za hranice síl a možností. Šla si proti sebe. Potom si mala obdobie diét, stravovania sa zdravo, vplyv stravy na bolesti hlavy.  

Neskôr cvičenie, Pilates je fenomén, je vlastne meditáciou, pri ňom si vždy musela sústrediť myseľ na telo, robila si 6 rokov cvičiteľku, než prišlo obdobie odchodu rodičov a ich chorôb. Vždy som verila len v seba a svoju silu , všetko sa dá, keďsa chce. Vždy som verila len v seba a svoju silu , všetko sa dá, keďsa chce. 

Tak som sa o Teba starala, aby si bola iným na osoh. Len sebe nie.  Chradla a chradla si, našťastie pitie si vedela na dlhé roky zastaviť. Potlačila si všetky svoje potreby, koníčky ako šitie, ručné práce, kreativita bola len pre cudzích. Priatelia, víno, oslavy, únik pred reálnym svetom.  

Chodila som zhrbená meter za mojim mužom, on vystretý, hrdý a ja zúbožená, ponížená, žiadna moja pravda nebola dobrá, len blbosť a hovadina. …a dnes som tu, ruža moja zvädnutá a odrezaná a snažím sa ťa zachrániť v studenej vode pred zvädnutím. Chcem Ti ešte načas vrátiť zašlú krásu, keď vodou do Tvojich tkanív sú priatelia v skupine.

Share This