Na otázku kvôli komu, určite je to moja rodina.  Je pre mňa veľmi dôležitá. Vždy som cítila, že je  pre mňa ako bonus. Keď niečo haprovalo, hľadala som chybu hlavne v sebe, nakoľko som sa videla ako najslabšie ohnivko. Bolo to hlavne tým, že som bojovala so svojim strachom a pocitom viny… V neďalekej minulosti som sa ocitla v hroznom bludnom kole… cítila som sa zle, akoby bez východiska… našla som si zlého pomocníka, cítila som sa ešte horšie, nakoľko som vedela, že robím zle a nepomáha to, ubližujem… z toho som sa cítila ešte horšie… hnusila som sa sama sebe.  Rodina ma podržala a tá ponúknutá pomocná ruka je pre mňa veľmi zaväzujúca. Možno je to odvážne, ale je to pre mňa aj také svetielko, že som robila aj dobré veci… Na otázku kvôli čomu, je to pocit, že za tento môj život sa mám naučiť cítiť svoju hodnotu. Bolo mi veľa dožičené, bolo mi ponúknutých veľa príležitostí na rast a ja som ich nevedela využiť… mala som sa za seba postaviť, rozvíriť veci okolo, a na to som sa necítila. Museli prísť hraničné životné situácie, kedy som cítila a uznala, že mám hodnotu pre druhých taká aká som. Život mi to takto servíroval, ale ja som po čase nejak na ten pocit zabudla. Musel byť sklamaný, ale nevzdal to. Poskytol mi ďalšiu príležitosť. A ja som vďačná. Cítim sa zaviazaná za všetko to, o čom niektorí ľudia len snívajú. Chcela by som dokázať, že si to vážim a urobiť v živote zmeny, ktoré ukážu, že som toho všetkého hodna. Myslím, že mi to veľmi pomôže a keď sa tým v hlave zapodievam  teším sa.

 

Share This