Ľudia majú často tendenciu strašne veľa hovoriť. Aj ja sama ju niekedy mám. Až nás driapu hrdlá ako sa tá pravda musí ihneď dostať von, „tá najlepšia myšlienka je určite tá moja“. Nedávno som počúvala dve moderátorky, ktoré mali hosťa a skoro ho nepustili k slovu a miestami nebolo rozumieť nič, lebo hovorili cez seba, tak chceli, aby boli ony počuté. Potom som počúvala iný rozhovor, moderátorky s hosťom, tá síce len kládla otázky, ale vôbec ho nepočúvala. V Londýne som mala šéfa, ktorý bol spravidla na stretnutiach ticho. A potom na konci sa s kľudom chopil slova a povedal niečo tak výstižné a trefné, že stretnutie bolo vyriešené. Doteraz si to pamätám. So slovami treba narábať jemne, sú to tie semienka, ktoré vedia zasiať lásku a porozumenie ale aj zlobu a kaziť vzťahy. V sebe sa snažím kontrolovať moje myšlienky. Snažím sa nerobiť si zle. Snažím sa mať priestor v hlave pre pekné veci, pre realitu, ale nie pre nepodložený strach a kritiku. Tiež, keď sa rozprávam s inými, snažím sa, aby moje slová boli úprimné a láskavé, aj keď sú momenty, kedy niektoré slová sú tvrdé, ale nemyslím, že to vždy znamená zlo. Niekedy tie najkrajšie semienka spočívajú v tichu a kľude. Pre seba aj pre iných. Preto, rada by som sa naučila pokoju, trpezlivosti a niekedy aj tichu v používaní slov. Myslím, že tak sa potom ukáže to správne ostrie a zaseje dobré semienko. Uvedomujem si totiž, že niekedy som mysľou ďalej ako iní, toto nie je chvála, len stáva sa mi, že viem, ako uvažujú iní lebo som si tým kedysi prešla ja. Vtedy je pre mňa ťažké zdieľať, čo je vo mne. Takže niekedy neviem, ako to pôsobí. Verím tomu, že svojimi slovami neubližujem. Myslím, že slová sú energia, ktorú posielame ďalej a nechcem, aby bola zlá. No čo si často uvedomujem je to, že každý máme svoju myseľ, vnútro, situácie, ktoré sme si prežili, batôžky, ktoré si nesieme a preto je niekedy ťažké odhadnúť, ako moje slová pôsobia na druhých, čo presne si z nich zoberú a ktorá časť ostria sa ich dotkne. Niekedy totiž úplne neúmyselne môžeme trafiť niečo, čo zabolí toho druhého aj keď nechceme. A to platí aj opačne.
