Podľa zrnka múdrosti: „Nechajte rásť vaše slová, nie váš hlas. Je to dážď, čo pomáha kvetom rásť, nie búrka“ – si myslím, že je veľmi dôležité ako sa slová používajú. Niekedy nám slová dokážu veľmi ublížiť, no inokedy zase pohladiť našu dušu. Ja si spätne uvedomujem ako hrozne som slová používala, keď som pila. To bol krik a často krát až agresia v podávaní niečoho, čo sa dalo aj úplne inak povedať. To je asi to, či najviac vnímam že som sa v tom zmenila. Aj moje okolie konštatuje, že vo svojom prejave som oveľa pokojnejšia. A to, čo zasievam? No, snažím sa ako najlepšie viem. Možno to nie je vždy najsprávnejšie, ale s najlepším úmyslom. Ale to by vedeli skôr druhý o mne povedať. No, na včerajšej prechádzke s mojou naj dcérou som bola milo prekvapená a strašne úprimne až zaskočená ako vnímala celú situáciu, keď som pila a ako teraz. Bolo mi z toho do plaču ale viem že už nikdy náš krásny vzťah nechcem pokaziť. Jej slová o tom ako vytesnila to všetko zlé z minulosti a že si pamätá len tie pekné chvíle mi naháňali až strach. Už nikdy im nechcem takto veľmi ublížiť , lebo oni sú pre mňa všetkým.
Share This