Slovo je naozaj nástroj nástrojov a tak by sme ho aj mali v živote používať. je to vyslovená myšlienka, ktorá sa vo mne zrodila a jej vypovedanie je definitívne. Ten, komu bolo resp. boli slová určené, si ich navždy zapamätá a už ich nebudem mať možnosť vziať späť. Slovo vie povzbudiť, potešiť, usmerniť ale aj zneistiť, ponížiť a citovo veľmi raniť. To treba mať na zreteli pri jeho každodennom používaní. To by som mal mať na vedomí pri každom vyslovovaní slov, v každej životnej situácii. Dobre sa to hovorí, pravda, ale realita života je niekedy iná, zložitejšia. Slovo má silu vypovedaného a vie byť poslom dobrého i zlého, pravdy i lži, lásky i nenávisti, porozumenia i bezcitnosti, vľúdnosti i hrubosti. Ako je to v mojom reálnom živote? Je to ako v škole. Každodenný život prináša nové a nové otázky a tie si vyžadujú odpovede. Niekedy mám dostatok času si vec dobre premyslieť a vážiť slová, ktoré neskôr vyslovím, ale niekedy, pod tlakom situácie vyslovím niečo, čo by som neskôr opravil inými slovami alebo úplne vzal späť. Celý život sa veľa učím nájsť tie správne slová aby som prezentoval svoj názor a postoje k veciam, vzťahom a pocitom. Je to neľahké, vybrať tie správne slová na prezentovanie svojho názoru, ale snažím sa vo vypätých situáciách zachovať pokoj a rozvahu. Nič horšie, ako v hneve vysloviť nesprávne slová. Vtedy to ostrie pomyselného meča zatína a raní hlboko. Vtedy, keď sú slová urážlivé, necitlivé a grobijanské. Niekedy je treba ako sa hovorí pomenovať veci správnymi, ráznymi slovami a zaťať mečom do živého. Treba mať na mysli, že keď raz niečo vyslovím, v ušiach mojich poslucháčov to dlho rezonuje ako struna a vrýva sa to do ich pamäte. Toto sa snažím dodržiavať v kontakte s mojimi vnúčatami. Tie sú najlepším zrkadlom pamäti a často mi pripomenú, čo som kedy povedal (a ja som už dávno zabudol). To sú tie zrniečka zasiate do vlastnej pôdy.

Na záver by som parafrázoval časť textu piesne Robie Williamsa: Slovo ide ľahko, keď je pravdivé!

Share This