Keďže viem, ako slová môžu zraniť snažila som sa tomu vyhýbať. Musím povedať, že priam neznášam hádky, kedy slová slúžia k tomuto účelu. Bojím sa toho, ako emócie zatemňujú mozog i srdce. Bojím sa, že ublížim. Vždy som za debatu, pri ktorej sa kladú otázky, ale sa aj počúva. To, aké semienka zasievam do pôdy svojich blízkych, by najlepšie zhodnotili oni. Snažím sa, aby viedli k ich dobru, rastu… ale nie vždy to zoberú s porozumením. To, že niekedy moje slová berú ako útok ma oberá o odvahu a prehlbuje môj pocit  pochybenia. Niekedy som sa až bála prestať s alkoholom lebo som vedela, že budem iná, že niektoré postoje a prejavy budú iné, bála som sa, že zostanem sama. Áno, teraz viem, že nič nemá také obludné rozmery a môže to ísť postupne, ale istotu, ako ma teraz berú, nemám.. Do vlastnej pôdy sa snažím dať semienka, z ktorých by som mohla vypestovať vieru vo vlastné sily. Snažím sa dívať realisticky, niečo sa podarí a niečo nie. Keď ste spomínali Štyri dohody, hneď som pocítila tú ľahkosť, aké by to všetko mohlo byť nádherné a obohacujúce… len to vedieť žiť. 

Share This