No je to asi tak. Dno už poznám, teda neviem, či už to bolo to povestné maximálne dno, ale viem, aké to je sám pre seba, byť na dne. Vyčerpaný psychicky, fyzicky… Keď tak s odstupom času na tie všetky udalosti pozerám, to dno, ktoré bolo mi poskytlo šancu hľadať sám seba. Pozrieť sa na svoj život komplexne, nielen na základe toho, že som na dne. Tie perly, ktoré som hľadal, boli perly ako rodina, šťastie a zdravie. Lebo jedine keď je človek zdravý a šťastný, prežíva plnohodnotný život so všetkými náležitosťami. A to dno potrebuje, aby si uvedomil skutočnú hodnotu týchto základných vecí. Takto to bolo u mňa. A to hľadanie nehovorím, že bolo úspešné, pretože všetko je proces, celý život je zmena, každodenná. Vo chvíľach, keď som sa na tieto moje perly pozrel zblízka, cítil ich jemný povrch, krásu, ale zároveň pevnosť, zistil som, že sa o ne treba starať a s náležitou láskou ich opatrovať. Sú veľmi príjemné na dotyk, hladké, avšak guľaté, tak si na ne treba dávať veľký pozor, lebo sa ľahko odkotúľajú. S odstupom času som veľmi šťastný, že som mal možnosť ich vidieť takto zblízka. Z počiatku sa mi veľmi triasli ruky a mal som ich problém udržať, keď mi vypadli tak som ich zo začiatku naháňal kade tade, len aby som ich zase držal pevne v rukách. Ale učím sa každým dňom , ako ich správne držať, ako sa o ne starať,aj keď priznávam, že ešte stále to nieje to pravé orechové. Vidím však progres v tom, že sa mi už napríklad netrasú ruky ( teda ešte občas ano, ale to od roboty). Tú väčšiu istotu určite cítia aj moji najbližší. Toto všetko ide ruka v ruke s neustálymi krokmi vpred a každodennou prácou na sebe. Zdravie je tiež perla, ktorá sa mi zakotúľala veľmi ďaleko. Pri alkoholickom životnom štýte nebola šanca, aby som ju chytil a pevne držal v rukách. Teraz, síce je to ešte len krátka doba, zisťujem, že aj to zdravie sa dá držať v rukách pevne. Síce ešte tiež trocha rozpačito, ale to je tiež proces, proces zmeny, proces vytvárania a znovunavrátenie telu stav, ktorý je mu prirodzený, či už fyzický, alebo duševný.
