Pokiaľ ide o to dno, asi neprekvapím, keď poviem, že to bolo obdobie pred liečbou. Ja som však nepadla raz a nemala nejaký jeden vnútorný budíček. Brodila som sa bahnom svojho dna pekne a kvalitne a pomaly asi rok. Nikdy som nebola tak pod vplyvom, aby som sa zobudila niekde, kde som nevedela, ako som sa dostala, nebývalo mi zle a ani som nevolala záchranku. No možno práve preto to bolo ešte horšie, lebo vždy tam bola aspoň nejaká miera uvedomovania si a triezveho vnímania, že môj život nie je v poriadku. Že začínam veľa piť, resp. veľa pijem, že unikám, že som nešťastná a že môj život stráca zmysel. Ešte teraz keď si spomeniem na to obdobie, je mi až nevoľno: fyzicky a psychicky na dne, vyzerala som horšie ako kedykoľvek predtým, nič ma nebavilo, vstávala som s nevoľou ísť do ďalšieho dňa, niekedy som mala chuť nevstať vôbec, načo. A v tomto období zúfalstva a vnútornej hanby zo seba a vlastního klamania, že bude dobre, som sa zobudila, niekde v tom bahne na dne toho môjho jazera som sa dokázala pozrieť hore na hladinu a vidieť, aj keď v diaľke, ale predsa, záblesk nejakého slnečného lúča. Niekde som nabrala silu sa odraziť, váhavo, pomaly, lebo som nemala veľa sily, ale predsa. A tam sa to začalo. Tam pri tom odraze som začala stúpať k hladine a postupne objavovať tie svoje perly.

1. Hľadanie seba. Keď som išla na liečbu, uvedomila som si, že si najmä musím upratať v sebe. Že žiadny iný symptóm neodíde, ak sa neskľudním a nezačnem si vo svojom vnútri robiť poriadok. Aj tam bolo bahna až až. Začala som počúvať, učiť sa, liečiť sa, inšpirovala som sa radami odborníkov a príbehmi ľudí, ktorí boli v podobnej situácii jako ja a zrazu sa začalo to vnútorné bahno vyplavovať von. Je to proces, stále sú vlnky, ktoré ho rozbúria, ale je ho podstatne menej a postupne a pomaly som sa začala vnímať, jako tá osoba, ktorá som niekde vo svojom jadre. Niekde pod tými nánosmi som začala postupne odhaľovať, čo je pre mňa dôležité, kto som, kto som bývala predtým. Je to práca na dobu neurčitú, no prvá perla, ktorú som našla som bola ja. Moje úprimné skoro až detské naivné ja, ktoré sa snažím počúvať.

2. Vzťahy. Keď som začala čistiť seba, nevyhnutne si to všimlo aj okolie. Zrazu som ich aj ja vnímala inak. Bolo ťažké predierať sa striedavými pocitmi smútku, zlyhania, sklamania, ale zároveň aj uvedomenia si, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. S niektorými ľuďmi som si vzťahy vyjasnila, ale aj uzavrela. S inými som si musela veľa vecí vysvetliť a asi už nebudeme vychádzať, ako predtým, ale máme jasno. A napokon sú tu tie, ktoré sa ukázali pevné ako skala. Som za ne nesmierne vďačná. Vlastne som veľmi vďačná za celú tú vzťahovú očistu, lebo ma už neťažia nedoriešené vzťahy. No tie čo prežili, za tie by som dala ruku do ohňa. Viem však, že aj toto bude proces a nie ľahký. Nie je vždy ľahké ani pre mňa uvedomiť si, že s niekým už nechcem svoj život zdieľať, alebo, že na niektoré veci zostávam sama, alebo že niekto ma jednoducho nepochopí, nech urobím čokoľvek. Bolo krajšie žiť v klame ružovej záhrady a privoniavať si aj k umelým kvetom…

Aj ja som sa určite zmenila. A som uzavretejšia, tŕne sú na stopke, keby niečo…. Ale snažím sa byť dobrý človek, pomáhať a neklamať, byť k sebe aj iným úprimná. Takže moja druhá perla sú priatelia, blízki ľudia, ktorí sú pri mne. A v podstate aj tí, čo už nie sú, lebo už viem, ktoré vzťahy za to stoja.

3. Nové zameranie. Veľkým spúšťačom mojich problémov bola práca. Tlaky, čísla, cestovanie, bezduché transakcie a obchody s ľuďmi, ktorí nepoznali láskavosť často ani slušnosť a najmä môj osobný tlak na seba samu. Ale povedzte si, že kašli na to, keď je to niečo, na čom som pracovala skoro 20 rokov, dala tomu toľko času a energie a dávalo mi to zabezpečenie. No cítila som, že tou cestou už nechcem ísť. A tak som opäť hľadala, počúvala a napokon sa rozhodla, že k advokácii sa už nevrátim. Moja firma to pochopila a dokonca ma podporili v tom, že môžem sa venovať veciam, ktoré ma naozaj bavia a viac napĺňajú a kde ako ja vravím, budem užitočnejšia. Taktiež som oslovovala ďalšie organizácie, neziskovky, moje kontakty a známych a aj tam to vyzerá tak, že som napokon našla to, čo som hľadala. Všetko je ešte v procese, ale verím, že to vyjde a ja budem môcť mať kľudnejší život. Moje nové zameranie je ďalšou perlou.

Takže, na mojom dne som našla zopár perál, ktoré by sa však dali zhrnúť jedným slovom: žiť čistý, jednoduchý, úprimný a dobrý život. Nepotrebujem toho veľa, len sa chcem tešiť z toho, čo mám, čo robím a s kým som. Keď si predstavím, že to šťastie vie byť v podstate také jednoduché, teda aspoň v mojich predstavách, napĺňa ma to neskonalou radosťou a ľahšie sa mi zvládajú aj tie horšie dni. Každý deň sa modlím, aby som nezabudla na to, aké perly som v tom bahne našla a aby zostali v mojej dlani a dlaniach mojich najbližších, ľudí, ktorých mám rada. S nimi sa o ne kedykoľvek podelím, alebo ich budeme v dlaniach stískať spolu.

Share This