Na liečeniach som na túto a podobné témy písala veľa úvah, tak by som to nechcela písať ako úvahu, ale ako moje pozorovanie, porovnanie vzťahov v minulosti a prítomnosti… Musím povedať, že od kedy som triezva, sa môj vzťah s rodičmi neskutočne zlepšil. Myslím, že ide hlavne o spôsob, akým spolu komunikujeme. Aj tento týždeň mi maminka povedala, keď som bola v strese, že je na mňa neskutočne hrdá a šťastná, že sa tak držím aj počas tehotenstva, že to tak dobre zvládam, že som pozitívna a dokážem aj ju povzbudiť. Že vždy mi verila, pretože vedela, že som inteligentná, že si to uvedomím a že to proste musím zvládnuť. A aj keď sa občas pohádame, možno aj stratím nervy a nakričím na ňu, lebo to proste zo seba potrebujem dať von, vždy si to potom vysvetlíme a udobríme sa a vieme, že sa máme rady…

Maminka hovorila, že aj ocinko je šťastný, ako sa spolu rozprávame… To ma veľmi potešilo, lebo on o svojich pocitoch veľmi nerozpráva… A aj napríklad včera, keď mamina trošku viac stresovala, tak som to ocinovi povedala, že zbytočne ma stresuje a jej to aj povedal a pomohlo. Bol to super pocit.

Vzťah s bratom sa tiež zlepšil, vždy ma mal veľmi rád, ale teraz možno ešte viac a od kedy som tehotná, tak je voči mne aj viac starostlivý a ohľaduplný, no aj viac bojazlivý, resp. opatrný… S Miškovou maminou mám tiež veľmi dobrý vzťah, dokonca jej teraz aj sama zavolám a porozprávam sa o mojej a Miškovej situácii a aj keď mám nejakú nepohodu. Tomu sa tiež veľmi teším, že sa na ňu môžem obrátiť, keby dačo.

Takže všetky vzťahy v rodine sa zlepšili, od kedy nepijem, preto by som bola veľmi nerada, keby sa to znovu mojou vinou pokazilo…

Share This