V mojom živote sa nevyskytlo veľa ľudí, ktorých by som si pustil príliš k sebe. Svoj život som riešil a žil podľa svojich predstáv čo platilo najmä v období, keď som pil. V tom čase som presadzoval hlavne svoje názory, lebo tie boli najsprávnejšie. Stalo sa, že som akceptoval aj názor iných, ale to muselo byť od osoby ktorú som uznával a rešpektoval. Takýchto ľudí nebolo veľa, možno dvaja, traja. Kritiku od iných som takmer neprijímal, vždy som sa ju snažil nejakým racionálnym spôsobom vylúčiť, čo sa mi pomerne dobre darilo. Dá sa povedať, že som sa od druhých ľudí v čase môjho pitia o sebe nenaučil nič. V súčasnosti sa na túto záležitosť snažím pozerať ináč. Názor druhých si vypočujem, neodpíšem ho dopredu ako zlý a nepodstatný. Pouvažujem nad ním, zvážim všetky pre a proti a až potom zaujmem k nemu stanovisko. Čo som sa o sebe naučil cez druhých ľudí? Nedá sa povedať, že by som sa niečo od druhých ľudí o sebe naučil, skôr by som to nazval tak, že som pod ich vplyvom dospel ja sám k určitému poznaniu o sebe, ktoré potom ovplyvnilo môj ďalší život, ktorý aj pod týmito vplyvmi sa zmenil k lepšiemu. Ale najväčším zlom prišiel vtedy, keď som si uvedomil, že som chorý a musím sa začať liečiť, že inej cesty už niet a to liečenie bude trvať až do konca môjho života.

Share This