Moje hranice… toto ma vždy irituje, rozladí. Svoje hranice si určujem vlastne v každodennom živote svojimi rozhodnutiami a niekedy sa líšia s tými, ktoré mám akoby v sebe nastavené. Tento nesúlad alebo prekročenie týchto hraníc vyvoláva vo mne výčitky, sklamania podľa toho, kto tieto hranice nedodržal. Ja alebo okolie. Píšem  ako som nad tým rozmýšľala a vlastne mi došlo, že toto je o mojich očakávaniach… Je pre mňa dosť smutné, že vo svojich rokoch prichádzam k poznaniu, že aj ja si môžem dovoliť a ustáť, že ja „to mám takto“. Úplne prirodzene chápem, že okolie môže mať iné hranice a ja ich rešpektujem… a zároveň ma to zneisťuje v mojich…vlastne je to o strachu, čo by bolo, keď si ich budem brániť… a vlastne je to nedôvera vo vlastné sily… a tak môžem byť vlastne rada, že som schopná si v mojich rokoch uvedomiť,  že musím na sebe pracovať. 

Share This