Nádej pre mňa znamená veľmi veľa. Život bez nádeje si ani neviem predstaviť. Keby som stratil nádej, stratím všetko, čo sa týka budúcnosti. Keď som chorý mám nádej, že vyzdraviem, keď som hladný, mám nádej, že sa najem, keď som unavený mám nádej, že si oddýchnem. Na každú jednu činnosť, či očakávaný cieľ, či túžbu po niečom, mám nádej, že to dosiahnem, že sa mi splní. Ak by som stratil nádej, stratil by som zmysel života, budúcnosť by pre mňa prestala existovať. Život bez nádeje by vlastne ani nebol život, bolo by to len prežívanie z minúty na minútu, nudné, fádne, bez pozitívnych emócií, bez toho aby som sa do budúcnosti na niečo tešil. Aj ťažko chorý pacient keď stratí nádej, že vyzdravie, tak je to akoby si podpísal ortieľ smrti. Keď stratím nádej, tak som veľmi blízko k psychickému kolapsu a to už je veľmi blízko k samotnej smrti. Keby som nemal nádej a vieru, že porazím moju chorobu, že som schopný ju poraziť, pravdepodobne by som tu už dnes nebol. Nádej je niečo, čo mi dodáva neuveriteľnú silu do budúcnosti, silu na prekonávanie aj tých najťažších prekážok.
