Nádej je niečo krásne, oslobodzujúce, povzbudzujúce, čo ma drží pri živote. Najsilnejšiu nádej som dostala dva roky po smrti syna, keď sa mi dal spoznať Boh. Milujúci, láskavý, opora. V jednej sekunde som dostala dar viery a už si ju nedám vziať. Nádej, že bude raz lepšie, že sa budeme s manželom smiať, chodiť s manželom na vychádzky s vnúčatkami, na výlety do prírody, do zoologickej záhrady, na túry. Nádej, že zažijem pokojný život, bez naháňačky, chaosu, stále robota, upratovanie, odkladanie po niekom, zbieranie po dome a po dvore po iných, nádej, že si budem tvoriť v upratanom dome, kde má všetko svoj odkladací priestor, kde nekvapká kohútik, netečie voda z kotla do starých stien, trubky od pračky netečú po stenách, funguje internet, kde si deti nechávajú po sebe upratané svoje izby, keď odchádzajú, odložia na miesto čistú obuv, nepošľapú mi čerstvo umytú dlážku. Nádej na pokojnú, stereotypnú starobu, systém, ktorý mi iní nebudú kaziť. Nádej pre mňa znamená splnenie mojich očakávaní. Ak chcem splnenie niečoho, musím to povedať. Mám nádej, že tak sa to splní. Mám nádej, že dostanem silu a zbavím sa obáv a poviem, čo si myslím. Mám nádej, že budem vypočutá a rozhovor sa zas nestane len manipuláciou mňa. Mám nádej, že to dotiahnem k úspešnému splneniu mojich očakávaní. Mám nádej na zdravú rodinu, kde základom bude znovu  komunikácia.

Share This