Neviem, či som túto tému správne pochopila. Ale skúsim sa k nej pár vetami vyjadriť, aj keď možno nie správne. Ľudia vo svojom živote prechádzajú rôznymi obdobiami podobne ako príroda. Sú dni plné radosti, slnka ale aj smútku a dažďa. V poslednej dobe u mňa bolo veľmi zamračené ale postupne začínajú presvitať prvé jarné lúče. To súvisí hlavne s prežívaním covidu-19. Zo začiatku som nebola schopná vnímať nič iné, nič pekné ani pozitívne, bola som veľmi depresívna a smutná. Chýbali mi naše stretnutia, môj doposiaľ bežný život, ktorý som brala ako samozrejmosť a sťažovala som sa na hlúposti. Ako čas plynie, veľa vecí som prehodnotila, snažím sa vo veciach hľadať to pekné. Život je príliš krátky na to aby sme si ho jeden druhému znepríjemňovali a viem, že moja zlá nálada neovplyvcňovala len mňa, ale aj mojích blízkych. Každému lepšie padne pohľad na usmiateho človeka ako na zamračeného. Preto sa snažím prežívať svoj život plnými dúškami, tráviť čas s ľuďmi ktorých milujem a na ktorých mi veľmi záleží, pretože keď prídu časy, kedy ho budem prežívať horšie, budú vždy stáť pri mne. 

Ps: Veľmi mi všetci chýbate

Share This