Vďačnosť v mojich očiach je dôležitá vec, ktorá patrí ku každodennej súčasti môjho života. Vyjadrovať vďačnosť je veľmi dôležité tak pre mňa, ako aj pre ľudí, s ktorými žijem a stretávam sa. Keď vyjadrím niekomu vďačnosť, vidím ako to dotyčného poteší, ako mu to vyčarí úsmev v tvári, uvedomí si, že môže byť spokojný s tým čo práve urobil. Mnohokrát je to aj vyjadrenie ocenenia činnosti toho druhého. A že ľudia to majú radi, keď im niekto poďakuje, to viem z vlastnej skúsenosti. Aj obyčajné slovko „ďakujem“ znamená pre toho druhého mnohokrát viac, ako si vieme predstaviť. Vďačnosť u mňa je na dennom poriadku, keď vyjadrujem svoje poďakovanie aj za zdanlivo drobnosti, ale viem ako je to pre toho druhého dôležité. Napr. “Ďakujem za obed.“, alebo poďakujem aj za nejakú drobnú, bezvýznamnú pomoc. Ale je u mňa aj vďačnosť , ktorú by som nazval historickou. Je to vďačnosť za veci, ktoré významne ovplyvnili môj život. Je to predovšetkým vďačnosť mojej manželke, ktorá sa hlavnou mierou pričinila o to, že život ktorý teraz žijem spolu s ňou je taký dobrý. Som jej vďačný za to, že som dokázal prestať piť, že môj život sa dokázal vrátiť do normálnych koľají, že sa môžem zo života tešiť spolu s ňou, mojimi deťmi a hlavne s mojimi vnukmi. Keby nebolo jej, tak by som o takýto život určite prišiel. A za toto jej patrí moja najväčšia vďačnosť, akú len viem vyjadriť.
