Ďakujem a chválim. To sú moje prvé raňajšie myšlienky. Ďakujem a chválim za môjho manžela už rok. Vďačná som za každú dobrú zmenu v mojom živote, za ktorú som sa pričinila svojou snahou k zmene k lepšiemu. Som vďačná sama sebe za ochotu na sebe pracovať. Som vďačná za dobrý domov s krásnou záhradou, kde sa každý cíti dobre. Som vďačná, že sem radi prichádzajú moje deti, priatelia a známi. Nič mi nechýba, hmotné veci sú pominuteľné, treba ich stále udržovať, dávajú zmysel každodennej činnosti, potrebujeme sýtiť hladných, zohriať uzimených a pritúliť bezbranných. A tými sú moje vnúčatká. Milujú rodinné stretnutia tu, so mnou, a dedom a tetami a ujami. Som vďačná, že mám komu žehliť košele, koľké vdovy by aj žehlili a nemajú komu. Som vďačná, že som na dôchodku, nemusím, ale môžem. A môžem povedať nie, keď sa mi to nehodí. Som vďačná za zdravie. Vo veku 62 rokov bez mesiaca som relatívne zdravá, mnohí už si to nemôžu povedať. Už nemôžu šoférovať svoje auto, ako ja, zdravie nedovolí alebo ho nemajú. Najväčšiu vďačnosť pociťujem za dobré vzťahy. To je moja absolútna priorita. 

Share This