Môžem povedať, že mám dve rodiny. Jednu, v ktorej som vyrastal a druhú, ktorú som si vytvoril ja sám. Obe rodiny majú pre mňa obrovský význam. Dnes budem hovoriť o tej prvej, teda o rodine v ktorej som vyrastal, táto rodina je už prežitá, v podstate už nemá na mňa vplyv ale pri každej možnej príležitosti si na ňu spomeniem. Táto rodina znamenala pre mňa veľmi veľa, lebo je to časť môjho života ktorá ma vyformovala do dnešnej podoby. Vyrastal som v skromných pomeroch, boli sme traja súrodenci, mama bola učiteľka na ZŠ, otec mi tragicky zahynul pri havárii, keď som mal 8 rokov. Sestra mala vtedy 5 a brat 3 roky. Bývali sme v starom rodinnom dome bez kanalizácie, vodovodu a ústredného kúrenia. Skutočne tvrdé podmienky pre matku s troma malými deťmi. Táto skutočnosť sa dosť výraznou mierou odzrkadlila na mojom detstve. Peňazí bolo málo, mama šetrila kde sa dalo. Nemal som toľko hračiek ako moji rovesníci, aj oblečenie bolo skromnejšie a aj voľného času bolo menej. Musel som pomáhať kde sa dalo, starať sa viac o mladších súrodencov ako moji rovesníci. A aj tých sladkostí bolo určite menej ako v kompletných rodinách. Na druhej strane ma to viedlo k tomu aby som si viac vážil veci, ktoré som dostal, viac som si šetril oblečenie a tešil som sa aj z vecí z ktorých sa mnohí moji rovesníci netešili, lebo to bola pre nich samozrejmosť. Viedlo ma to k tomu aby som bol viac zodpovedný a sporovlivý. Keď som si vypolieval pár koruniek, veľmi som rozmýšľal nad tým, ako a na čo ich miniem. Ale môžem smelo povedať, že aj napriek týmto podmienkam bolo moje detstvo šťastné, spomínam si naň len v tom najlepšom.

Aj napriek takýmto podmienkam v ktorých som v detstve vyrastal som si povedal, že to chcem v živote dotiahnuť čo najďalej, chcem vyštudovať, mať dobré zamestnanie, peknú rodinu a vlastný šťastný život, ktorý si budem riadiť ja sám podľa mojich predstáv. Dnes môžem povedať, že sa mi tieto moje ciele podarilo splniť.

 

 

Share This