Zatiaľ, čo my sa snažíme naučiť naše deti všetko o živote, naše deti nás učia, čo je život.“

Deti s rodičmi sú vždy vzájomný obojstranný vzťah. Myslíme si, ako ich vychovávame, ale pri tom aj ony vychovávajú nás. Na druhej strane, keď sa teraz pozerám na niektorých rodičov, ako „moderne“ vychovávajú svoje ratolesti – nechajú ich robiť si všetko po svojom, tak mi z toho zastáva rozum.

Som presvedčený, že do mojej podoby ma sformovala hlavne moja rodina, takže dedičstvom od nich je celá moja povaha a moje fungovanie. Otec bol alkoholik a najmä vo vyššom veku už na rodinu úplne kašlal. To ma vždy utvrdzovalo v tom, že takto nechcem skončiť, že sa o svoju novú rodinu chcem poriadne postarať. To postaranie sa mi zatiaľ podarilo, čo sa týka závislosti, to som žiaľ prebral. Zo závislosti na alkohole sa liečila aj mama – ale dávnejšie, asi pred 30 rokmi a odvtedy abstinuje. Detstvo som mal pekné, vtedy sa aj otec ešte viac staral a rodičia nás s bratom zahŕňali láskou, na detstvo veľmi rád spomínam. Veľa času sme trávili aj so starými rodičmi a tým pádom aj oni vo veľkej miere prispeli k našej výchove. Bolo to trošku aj o hýčkaní, ale aj o zodpovednosti, niekedy prísnosti. Najviac mi chýba starká z otcovej strany, u ktorej som trávil veľmi veľa času od malička – lebo bývala v tom istom meste. Zomrela síce asi pred štyrmi rokmi, ale doteraz s ňou mávam živé sny, v ktorých sme u nej s bratom ako malé deti. To isté sa mi často stáva aj s otcom, ktorý zomrel pred siedmymi rokmi – sú to veľmi živé sny a všetko mi príde také prirodzené, že je tam, vôbec si v nich neuvedomujem, že už nie je medzi nami. V posledných rokoch jeho života bol náš vzťah už horší – všetko sa točilo okolo jeho pitia, celý svet bol na vine, že jemu sa nedarí. Nevedel ostať triezvy, ani keď sme prišli na návštevu s vnúčatami – kludne celý víkend prepil a prespal. Zaujímavé je, že moje deti na starkého vždy spomínajú v dobrom – aký bol vraj zlatý… Ja už som ten dojem nemal – vďaka jeho pôžičkám som sa ocitol v dlhoch a často som nemal ani na lieky pre deti a základné potraviny. Keď sa mi z toho podarilo vyhrabať, párkrát som sa s ním rozprával, že by s tým mal niečo robiť, že takto sa fungovať nedá – ale vyzeralo to, že už je neskoro – alkohol ho úplne premenil. Keď zomrel, mal som dojem, že to bolo pre neho už vykúpenie – ten jeho život už za nič nestál a naviac strpčoval život všetkým okolo seba. S mojou mamou je to tiež komplikované – roky trpenia pri otcovi sa odrazili na jej zdraví – hlavne na sluchu, momentálne už takmer vôbec nepočuje a tým pádom aj návštevy u nej sú dosť problematické, čo sa týka komunikácie. Aj napriek tomu k nej chodíme radi, aj túto dovolenku sme na pár dní zakončili u nej.

Aj napriek tomu, že môj vzťah s mojimi rodičmi bol vďaka tomu všetkému dosť komplikovaný, tak to myslím zo mňa spravilo silnejšieho jedinca (odhliadnuc od mojej závislosti), keďže som nikdy nič nedostal zadarmo. Všetky spomienky na rodičov ma utvrdzujú v tom, že v triezvosti chcem vytrvať a nechcem opakovať chyby svojho otca.

 

Share This