Moja rodina je pre mňa oporou. Moja mama zasvätila celý život svojim deťom. Otec to až tak dobre nezvládol, ale nemôžem povedať, že bol najhorší otec, pretože mi často vravel, že ma ľúbi, škoda len, že pri mne nestál tak ako moja mama. Pri mojej výchove mi otca často nahrádzal môj najstarší brat. Moji bratia mi boli vzorom, učili sa so mnou, hrali sa so mnou a niekedy ma aj brali medzi svojich kamarátov. Možno aj preto som bol rád v spoločnosti starších kamarátov. Pravidelne sme sa v detstve navštevovali len s mojimi krstnými rodičmi. Krstný otec sa ma tiež snažil vychovávať, ako vlastného syna. Keď sa s krstnou rozviedol prakticky sme už nikomu nechodili na rodinné návštevy. Z otcovej strany som nemal vzťah s nikým. Ani na svadbu nemám koho zo širšej rodiny pozvať.

Od mamy som si prebral veľa jej zlých vlastností, ale naučila ma všetko potrebné, aby som sa v živote nestratil. A za to som jej nesmierne vďačný. Nemala to v živote ľahké a na všetko bola sama. Vždy som ju obdivoval, ako vie hospodáriť s peniazmi. Na mamu som bol ako dieťa moc naviazaný, bol som jej miláčik. Asi ma aj rozmaznávala. Bratia mi dávali všetko svoje oblečenie, z ktorého už vyrástli a neskôr mi požičiavali aj svoje autá. Stále som sa vozil na inom aute. Jeden ma zamestnával vo svojej záhradníckej firme. U druhého som sa zase naučil opravovať nehnutelnosti, pretože sa často sťahoval a zároveň obchodoval s nehnuteľnosťami.  Po rokoch sa mu prestalo dariť a zbankrotoval. Spravil si aj nemanželské deti a ja som vedel, že nemôžem dopustiť, aby sa aj mne stalo niečo podobné. Moc ma mrzí, že už sme neni tak svorní bratia ako kedysi. 

Otec bol alkoholik a od neho som si prebral to, že ja nechcem tak dopadnúť a to bola moja hlavná motivácia pri abstinencii. Ja nechcem, aby moje deti žili v chorej domácnosti. Na vzťahu s mojou maminou mi moc záleží, pretože chcem, aby moje deti mohli mať babku. Ja som také šťastie nemal. 

Share This