Sama som bola do dvoch rokov, kým sa mi nedal poznať Boh, môj dobrý otec, opora, pomoc, odpoveď a plnenie mojich túžob. Vnútorné rozhovory mojej duše s ním ráno po prebudení, večer pri usínání, to milujem. Milujem počúvanie mojej duše ráno s kávou pri starej keramickej peci v tichu, v kútku duše si spievam. Rada kráčam vo Svetle božom, naposledy som ho silno ucítila pri Petrovom odblokovaní na pondelkovej skupine. Teplo, svetlo, radosť, povznesený pocit ľahkosti. Viem si vizualizovať sňatie bremien z pliec a navodiť si ľahkosť a krásu života. Teraz sa snažím o vlastnú oporu samej sebe, aby som si nezaťažovala bedrá a nenosila na nich ťažkosť života. Lebo moja duša počúva moje myšlienky a keď ich nie som schopná vyslovovať a čo mi je nevyslovené nahlas je na obtiaž môjmu telu. Moje choroby a bolesti sú rečou môjho tela mojim blízkym, keď nevypoviem, bolí. Hlava ma už nebolí, dokonalá som už bola a bolelo. Bolesť hlavy vzniká po snahe robiť dokonalé veci, byť dokonalým. Keď sa to nefarí a stále niekto poukazuje na moje nedokonalosti, hlava bolí. Bolesť hovorí za mňa:“ vidíš, ja nemôžem.“ Môžem žiť svoj život stále však mám prekážky. Až keď… Potom keď…. Teraz nie robota, teraz kovid, deti, ich deti. Viem, aký život chcem so svojou dušou žiť. Bojím sa odmietnutia svojimi najbližšími, ak im nebudem slúžiť. Keď som chcela chodiť inam než pracovať, zmeniť chod svojho života, vylomil sa členok, v duši som túžila statať sa o detičky, musela som zarábať a starať sa o cudzích ľudí. Zmena smeru a vidím to u mojoch rovesníčok často. Vydala som sa na tenký ľad, novým smerom a zvrtla som si ihlicu pod kolenom na terénke. V obave, ako to prijíma moje okolie, že chodím na psychiatriu a skupinové terapie. Zmena smeru. Moja duša smeruje moje telo. Dobrým smerom. Tým, že pozorujem roky ľudí, ich príbehy a ich diagnózy, myšlienky a ich prejav na tele pomáha mojej duši v procese uzdravovania. Kým som svojej duši hovorila „Musíš“, bola chorá a nosila mi myšlienky, nalej si víno, uľaví sa Ti. Teraz jej vravím si slobodná, sama rozhoduješ o svojom živote, len Ty máš moc nad svojim životom a tak si moja duša spieva. Vypúšťam ju zo zovretia pomyselných ťažkých okov, Môžem. Môžem byť slobodná. Môžem plniť moje sny. Môžem odmietnuť žiť predstavy mojich blízkych o mojom živote. Môj život je môj. Lebo moja duša je moja a je vo mne. Ty si vo mne, duša moja. A so mnou pôdeš vždy a všade triezva, oblbovala som Ťa, prepáč mi to. Totiž, bola som blbá a už som dostala rozum. Duša moja, keď na Teba zabudnem, prosím, napomeň sa mi, že si a že si pre mňa to najdôležitejšie v tomto i budúcom živote, len Ty si večná. Kým Ťa mám v tomto tele, uč ma byť zdravou, mať zdravé myšlienky, aby som udržala toto telo zdravé. Chcem sa o Teba starať najlepšie ako viem, aby sme spolu boli pokojné. Jedna bez druhej nebudeme.

Share This