Duša ako taká je pojem, s ktorým sa veľmi nestotožňujem. Ľudia často za tento pojem skrývajú svoje problémy ktoré nezvládajú, slúži im ako výhovorka v situáciách, v ktorých si nevedia rady a sú radi, že sa môžu na niečo vyhovoriť čo už následne nikto neskúma. Ja by som skôr hovoril o akomsi svojom vnútornom svete o tom ako sa dnes viem porozprávať sám so sebou, spätne si zanalyzovať prežité okamihy svojho života, tešiť sa z pekných okamihov, poučiť sa z tých horších. Je to emócia, ktorú som si v časoch môjho pitia vôbec neuvedomoval. Môj svet bol zameraný hlavne na materiálnu stránku môjho života. Dnes v čase mojej triezvosti sa do popredia dostáva už nie len materiálna stránka života, ale aj tá emočná. Je úžasné si uvedomovať svet okolo seba, naplno si užívať emócie, ktoré život prináša, vychutnávať si tie krásne pocity v kruhu svojich najbližších. Dokážem sa dnes napríklad za svoje pocity nehanbiť, dať ich najavo, neskrývať ich, či sa jedná o neviazaný smiech, alebo plač chlapa. Pochopil som, že keď chlap plače, nie je to prejav jeho slabosti, ale naopak prejav jeho schopnosti naplno si prežívať svoj život, nehanbiť sa zaň.

Share This