Ako to celé začať? Ťažko sa mi hľadajú slová a odpovede, že čo práve potrebujem. To, za čo som vďačný zase je toho veľmi veľa. Potreba niečoho, je stav, kedy si myslím, že sa dostávam mimo svojej zóny pohody. Potreba niečoho, alebo niekoho si myslím, že znamená, že som s niečim neni spokojný a že môj život a moje šťastie je od niečoho závislá a niečím podmienená. Čím viac toho v živote potrebujem, resp. mám potrebu potrebovať, myslím, že tým zakrývam nespokojnosť so sebou samým. Ak by som mal vysloviť to, čo práve potrebujem, vedel by som tiež týchto vecí násjť veľa, lebo vždy je niečo, čo by nám zapasovalo a urobilo život ľahším, krajším, bezproblémovejším, ale stále je to len honba za niečím. Takže ja toho teraz momentálne ani moc nepotrebujem, lebo všetko mám, to čo práve potrebujem k tomu, aby som život prežíval s radosťou a v pokoji. Zatiaľ toto všetko nachádzam v sebe, vo svojej rodine a vo svojej práci. A za čo som sám sebe vďačný? Napríklad za môj boj. Boj so závislosťou, za vzťahy s manželkou, s dcérou, s rodinou. Je toho veľmi veľa, avšak je pravda, že nie vždy sa na vďačnosť dokážem pozrieť v pokoji a celú si ju uvedomiť. Takéto úvahy by sme mali písať asi každý týždeň, lebo práve pri týchto riadkoch si uvedomujem krásu života a to, ako veľmi veľa toho mám a že som vlastne veľmi šťastný človek. Samozrejme sa vyskytujú chvíle, kedy si toto neuvedomujem a som nahnevaný na celý svet, keď sa nedarí, ale to je súčasť života, takže v globále to hodnotím tak, že som šťastný a vďačný za každý jeden prežitý okamih, či už pekný, alebo aj ten nepekný, lebo ma to posúva ďalej, k lepším zajtrajškom a k pochopeniu podstaty života. Bože píšem tu ako Budha 🙂 Ale tak to je môj momentálny postoj na túto tému. Možno za minútu, za hodinu bude iný, ale každopádne toto je to, čo práve prežívam v tejto sekunde a som za to vďačný

Share This