Najväčšiu radosť som si spravila ja sama sebe, keď som si uvedomila, že sa už neponáhľam a užívam si prítomný pocit radosti s detičkami, teraz a tu. Boli sme na hojdačkách, na ihrisku, dovtedy, kým sa oni nenabažili. Nie dovtedy, kým som ich už ja motivovala k odchodu. Nový pocit pokoja teraz a tu, nič ma nenaháňa, že mi stojí nejaká robota, alebo niekto čaká na výsledok mojej práce. Hojdali sme sa a hojdali a hojdali a viedli zmysluplné rozhovory. Doteraz som sa stále naháňala, aj doma, to treba spraviť, tam niečo opraviť, tam rastie burina v kvetoch… a ja idem okolo, neponáhľam sa. Nový životný pocit. Teším sa z drobných radostí. Viem si aj pri nedokončenej práci len tak ľahnúť na deku a vyhrievať sa na slniečku, počasie mi robí radosť, vytešujem sa konečne z dobrého zdravia. Chcem prestať zhĺtať svoje reakcie na útoky. Chcem prestať potláčať do seba pocity. Teraz, keď mám krásne vyprázdnené a rozuzlované vnútro, napĺňam ho radosťou, jagavým žiarivým teplým svetlom a slobodou. Môžem. Môžem žiť svoj život, lebo je môj. Mám radosť z toho, že už to viem.

 

Share This