Najviac mi pomohlo uvedomenie, že ten tlak a obavy si vytváram sama. Sama si robím očakávania, ako by som to mala robiť, vyriešiť… ako by som sa mala cítiť. Keď je realita odlišná, tak ma to núti domnievať sa ako sa cítia tí druhí, ako ma vidia.. Pomáha mi, paradoxne s mojimi obavami, sústreďovať sa hlavne na seba, byť v tomto trochu sebecká. Nezaoberám sa už v prvom rade tým, čo druhí… snažím sa byť úprimná, už všetko dopredu nevysvetľujem, neospravedlňujem. Vlastne sa začínam správať, ako tí druhí. Môžem povedať, že moje prežívanie je slobodnejšie, ale necítim sa v tom ešte doma, veľakrát ma prepadne výčitka, či si to môžem dovoliť? či si to zaslúžim vzhľadom na minulosť.. a opäť musím veľmi vedome hľadať, čo mi pomôže. Asi najviac, keď si prehodím role…treba sa dívať pred seba, dôležité je čo je za hrubou čiarou. 

Share This