Sú dni, kedy sa cítim silná a vyrovnaná. Kedy mám pocit, že všetko dobre zvládam a mám pocit, že by som pohla svetom a cítim sa pripravená to urobiť. Iné dni sa cítim ako malé dievča, ktoré len potrebuje pohladiť po vláskoch, alebo ochrániť. Ani neviem pred čím, len sa cítim tak zraniteľná. A sú to práve tieto momenty, ktoré sú pre mňa najťažšie. Občas ruka v ruke s nimi idú pocity veľkého smútku. Možno je to súčasť procesu, dotknúť sa ich predtým, ako sa to všetko ustáli, no vyčerpáva ma to. Áno viem, povie sa oddychovať, ale to je aj v hlave, v srdci, na toto nie je obyčajný fyzický oddych. Jediné, čo mi chodí hlavou, je dať si oddych od ľudí no zároveň, keď som s nimi, vedia ma aj potešiť a rozosmiať.

Share This