Na začiatok musím povedať, že je dosť ťažké nájsť „správnu“ podpornú skupinu. Teší ma, že zhodou okolností som takúto našla. Vyhovuje mi počtom ľudí, nakoľko sa chtiacky-nechtiacky dostanem k slovu, môžem vyjadriť svoje pocity, problém čo ma zamestnáva, alebo reagovať na ostatných. Pre mňa je to aj skúška odvahy, nakoľko som dosť hanblivá. Rada počúvam, o čom premýšľajú a čo v sebe riešia ostatní členovia skupiny, v mnohom sa spoznávam a mnohé ma núti premýšľať. Veľmi sa mi páči vedenie skupiny a trefné reakcie, ktoré členov vrátia do reality a nastavujú zrkadlo.  Priamosť a pritom láskavosť vedenia je cesta k môjmu vnutornému JA.  Úspechy ostatných členov ma veľmi  inšpirujú na mojej ceste. Obdivujem ich úprimnosť a snahu. Sledujem, ako  zdieľanie v skupine rozmieňa problémy na drobné. Zdieľanie je fajn aj preto, lebo veľakrát sa ukáže, že čo som mala akože zvládnuté,  zarezonuje tak, že sa k tomu musím vrátiť a to vidím aj u iných členov. Pondelky v skupine predstavujú pre mňa pravideľnosť, zvedavosť a stretnutie s priateľmi. Skupina je určite jednou z vecí, ktorá prispieva k tomu, že sa cítim lepšie, pokojnejšie a nebojím sa pracovať so sebou, som úprimnejšia k sebe aj ostatným.

Share This