Psychiatrička a terapeutka Magdalena Frecer v jednom rozhovore povedala, že psychická kríza vie byť šancou na zmenu a rast, že prekonať duševnú krízu môže byť oči otvárajúci zážitok, ktorý vylepší život.

Neraz som už spomenula, že pre mňa nástup na liečbu bol snahou o riešenie duševnej krízy. Bola som unavená, stratená a unikala som. Liečba pre mňa znamenala možnosť upratať si v sebe. A aj o tomto hovorila spomínaná lekárka v rozhovore – riešenie psychických kríz vie pomôcť vrátiť sa k sebe. Hovorila mi z duše, nie zmena, ale návrat. Návrat k svojmu jadru. Hovorila o duševných krízach, neviem presne, ako sú zadefinované, no keď som ju počúvala, nachádzala som sa v tom. Takže, aby som to prepojila s otázkou na tento týždeň, liečba, abstinencia sú aj pre mňa šancou na zmenu, zmenu, z ktorej sa teším, pretože mi vrátili mňa a chuť tvoriť si svoj život podľa vlastných predstáv a s čistou hlavou a čistým vnútrom. Takže, čo presne som sa naučila, čo mi moje posledné mesiace dali?

1. Rešpekt k sebe samej. Som na seba hrdá. Som hrdá, že som svoj problém riešila a že sa držím. Veľa ľudí vníma závislosť alebo akékoľvek duševné krízy či choroby ako stigmu, je to hanba, radšej o tom nehovoriť, veď ako si to kto vysvetlí, pre boha…. Ja si myslím, že oveľa horšie je mať problém a tutlať ho, tváriť sa, že nie je alebo ho neriešiť dúfajúc, že zmizne. Možno niekde to tak funguje, ale nie s naším vnútrom. Tam neriešené veci len raz vyrazia dekel, niekde, nejak… Takže ja som rada, že patrím medzi tých, ktorí to riešia a môj rešpekt patrí každému, kto sa k tomu takto postaví. No ten rešpekt, neviaže sa len k liečbe. Našla som ho voči sebe ako osobe, voči sebe ako žene. Keď som bola stratená, utekala k alkoholu, vôbec som si seba nevážila, v práci si nechala nakladať a nepostavila som sa za seba. V súkromí som priťahovala k sebe mužov, ktorí si ma nevážili. Všade som sa snažila, aby ma mali radi, ale prečo, lebo som sa nemala rada ja. A tak to aj vyzeralo. Nehnevám sa na nich, to ja som dala im priestor sa ku mne tak chovať. Čo iné sa dalo čakať, keď som v sebe mala zmätok, nemala sa rada, a len unikala… To žiadna kozmetika ani oblečenie nezakryjú. Hillary Clinton hovorila, keď sa cítite najhoršie, musíte vyzerať najlepšie. Ja si hovorím, keď sa cítite najhoršie, netvárte sa, že je to inak, riešte to (ale ja nekandidujem na prezidentku).

2. Pocit, že ja si tvorím svoj život. Pred liečbou som už nevedela, čo ma robí šťastnou. Vedela som len, že to, čomu som sa venovala vtedy ma už dávno nenapĺňa. Opäť, nie je to kritika mojej práce, mala som ambície, mám za sebou úžasné skúsenosti a koniec koncov dostalo ma to tam, kde som teraz, v dobrom aj zlom a veľa ma to naučilo. Nič neľutujem. No v určitom momente som už prepla na autopilota a nechala sa unášať. Teraz cítim silu, že sa už nemusím len nechať unášať, že ja viem tvoriť moju realitu. Po liečbe som robila na projekte, o ktorom som dlho snívala a nemala naň čas alebo odvahu, dostala som sa viac k písaniu, viac k umeniu, stretávam ľudí, ktorí sú inšpiráciou a v mnohých prípadoch vidím možnosti vecí, ktoré vieme spoločne urobiť. A taktiež, už druhýkrát si ma našla príležitosť začleniť sa do teamu, ktorý chce pomáhať ľuďom, ktorí si tiež prechádzajú ťažším obdobím. Možnosť pomáhať a zároveň tvoriť… Predtým som takéto veci akosi nevidela. A pritom, toto nie sú možnosti, ktoré som si vymyslela teraz, už ako študentka som sa im venovala, chcela sa tomu venovať aj keď som sa napokon vybrala inou cestou. A ono sa to vrátilo… Akoby mi ten môj úprimný život dával opäť možnosť, veď som to opäť ja a to moje skutočné ja prináša do môjho života príležitosti, ktoré sú pre mňa silné a zmysluplné.

3. Radosť a smútok, straty a nálezy, ako to nazvať… Je okolo mňa veľa ľudí, ktorých som v poslednej dobe spoznala a veľmi vo mne zarezonovali ich príbehy, veľmi mi pomohli a posunuli ma, alebo sú pre mňa inšpiráciou. Myslím, že do života nám ľudia nevstupujú náhodou. Zároveň som ešte viac vďačná za tie dobré vzťahy, ktoré mám. No je tu aj druhá stránka, že niektorých ľudí už jednoducho v živote nechcem, lebo sa už nechcem vrátiť tam, kde som bola. Pri niektorých si uvedomujem, že už by som sa za seba postavila, nie ako predtým, aj toto je pre mňa nová skúsenosť. Okolie vnímam triezvejšie no stále citlivo. Je to tiež zaujímavá skúsenosť. No opäť je to o mojom nastavení – ide totiž najmä o to, koho si pustím k sebe. A to veľa pre mňa mení. Obdobie po liečbe malo mnohé fázy. No keď si predstavím seba takto pred rokom a niekto by mi povedal, čo ma tento rok čaká, čo zažijem, čím si prejdem a ako sa budem cítiť, je to ako iný život. Hovorila som to viackrát a poviem to opäť, rozhodnutie ísť na liečbu bolo jedno z najlepších, aké som urobila. Som nesmierne vďačná za tých posledných približne šesť mesiacov, napriek ťažkým obdobiam bolo, je to jedno z najlepších období v mojom živote. nechcem, aby to vyznelo ako klišé, nie je to v mojom prípade tak, ale musím povedať, že bez odbornej pomoci, skupiny, terapie, by som to asi nedala a pomoc a podporu, ktorú dostávam si nesmierne vážim a som za ňu vďačná. A ja veľmi dúfam, že keď som sa teraz vnútri tak „očistila“, že postupne príde aj to obdobie, kedy začnem budovať. Myslím, že to obdobie sa začalo, ale je pre mňa dôležité nachádzať vo všetko správnu „rýchlosť“. Ja mám z môjho života teraz radosť a neberiem to ako samozrejmosť. 

Zrnko múdrosti

„Psychická kríza vie byť šancou na zmenu a rast. Prekonať duševnú krízu môže byť oči otvárajúci zážitok, ktorý naozaj vylepší život“ MUDr. Magdalena Frecer

Myslím, že ten citát som rozobrala v úvahe. Veľmi v mojom okolí bojujem s náhľadom na to, kde som sa dostala a pritom ja to vnímam, ako najlepšiu lekciu, akú som mohla dostať. Otázka je len, čo urobíme, keď zistíme problém. Ja sa snažím z toho poučiť, brať to ako varovanie a zároveň volanie po návrate k sebe. Ja som vďačná, za to, čo sa mi stalo, lebo z toho môjho dna som začala vidieť tie lúče na hladine a už nikdy by som sa nechcela vrátiť tam, kde som predtým bola. Naopak, veľmi dúfam, že som na správnej ceste, lebo sa na nej cítim dobre a modlím sa, aby som z nej nezišla.

 

Share This