Náš život je prepletený množstvom informácii, názorov, mienok a predstáv o veciach a vzťahoch medzi ľuďmi. Na základe nich sa rozhodujeme, čo a ako urobíme, ako budeme veci riešiť, ako postupovať. Horšie je, keď si tieto názory, mienky a informácie neoveríme a postupujeme na základe domnienok. Trendovo povedané, necháme sa ovplyvniť hoaxami. Je pohodlnejšie kopírovať názory iných, keď nám to vyhovuje. Je to ale nebezpečné, lebo nás to zneisťuje a často veci berieme osobne. Najhoršie je, keď si k inému názoru, cudzej informácii pridávame to, čo nám vyhovuje a vytvoríme si akúsi „svoju pravdu“, svoju domnienku. Miesto overenia informácie túto šírime ďalej a prispievame k podpore vlastného chaosu a konfrontácii s iným názorom. Čo s tým? Pýtať sa, overovať informácie, nerobiť predčasné uzávery a nemyslieť si, že okolie vie, čo si myslím. Nepovažovať to za samozrejmosť. Každá domnienka i moja vlastná vnáša do môjho života chaos a neistotu. Musím sa držať reality a nepodľahnúť neovereným názorom a žiť v domnienke, že to je správne. Keď som pil, žil som v domnienke, že je to OK, že to zvládam, že to na mne nikto nevidí. Žil som vo falošnej domnienke. Po návrate zo základnej liečby som si myslel, že moje okolie tomu liečeniu rozumie – opäť domnienka, nič o tom nevedia. Učím sa nevytvárať si domnienky, lebo viem, že spôsobujú chaos a zmätok vo vzťahoch, v rozhodovaní a postojoch vo všetkých životných situáciách. Je menej zraňujúce žiť v neúprosnej pravde života reality, ako s falošnými domnienkami o vysnívanej nereálnej budúcnosti.
