Ja tiež nepatrím medzi výnimky a určite ako väčšina ľudí si vytváram prvý dojem na základe vizuálneho kontaktu. Na základe takéhoto vnemu si vytvorím akúsi prvú informáciu. K tomuto nie vždy správnemu ohodnoteniu človeka sa pripája ešte informácia vyplývajúca z toho, čo som o dotknutej osobe počul, čo o nej povedali iní ľudia. Vychádzajúc z vlastnej skúsenosti ale tieto informácie nepovažujem za dostačujúce a na základe takýchto informácii si nedovolím posudzovať cudzích ľudí. Vždy sa snažím doplniť si informácie na základe vlastného poznania, na základe osobného kontaktu. Mnohokrát ani toto nestačí a skutočného človeka spoznám až po dlhodobom poznaní a častejšom kontakte, pri prežívaní s ním rôznych situácií. Určite je pravda, že skutočných priateľov spoznám až keď sa ocitnem v zlej situácii. Keď je všetko v pohode a je z čoho dávať, vtedy som najlepší kamarát, ale keď sa karta otočí a ja už nemám čo ponúknuť, tak sa stáva že tí takí akože priatelia odrazu zabudnú kde bývam. Ale taký je už život. Krásny príklad máme my alkoholici. Pokiaľ som v krčme platil, všetci v krčme boli moji kamaráti, no keď som nemal peniaze, polovica z nich ma akosi nespoznávala. Moja skúsenosť teda je, že domnienkam sa nevyhnem, ale treba ich brať z rezervou, nerobiť závery len z toho čo som o niekom počul, ale urobím si obraz o niekom až potom, keď spoznáme človeka osobne, alebo na základe toho ako sa správa, aké činy ho sprevádzajú.

Share This