Deti v mojom okolí rešpektujem a pristupujem k nim s pokorou, či má 3 roky alebo 13. Rozprávam sa s nimi ako so seberovnými, počúvam čo hovoria a rešpektujem ich. Veľmi si dávam pozor, aby som ich neignorovala, keď na mňa hovoria alebo sa snažia upútať pozornosť. Často robím aj to, že keď sa napríklad s niekym rozprávam a vstúpi do toho dieťa a snaží sa upútať našu pozornosť, presuniem ju na neho a jemne preruším konverzáciu. Myslím, že dospelý človek ľahšie prijme moju „ignoráciu“ ako dieťa, pre ktoré je možno v tom momente to najdoležitejšie, čo mi chce povedať alebo ukázať. Myslím, že si to zaslúžia rovnako, ba dokonca viac ako ktorýkoľvek dospelý, pretože sú také čisté zmýšľaním a rozumné. 

Share This