Domnievam sa, že tá skutočná cnostná trpezlivosť je práve v tom Steinbeckovom neponáhľaní sa. Je to v tej viere, že nemusíme my všetko. Stačí urobiť s kľudom pokojom to dôležité a zvyšok nechať, nech plynie. Veriť chodu vecí.  Sme tak malinkaté bytôstky vo vesmíre, čo nám dáva presvedčenie, že práve my ním pohneme? To nie je pasivita, to nie je vydanie sa napospas, to je rešpekt pre chod vecí. To je tá obrovská nádherná cnosť kľudu a pokoja a viery. Niekto ju má darom, niekto ju musí hľadať. Pre mňa je trpezlivosť cieľom.

Share This