Pri určitej spomienke stále plačem, kedy vlastne zistím, že som si odpustila? Chcem si to dovoliť a tým, že sa mám radšej a robím veci, ktoré ma tešia a pomáhanie druhým ma napĺňa. Ale zisťujem, že aj pomyslená hrubá čiara za minulosťou mi dáva pocit šťastnejšieho nového dňa. Je to oslobodzujúce možno je to práve to, že pomaličky si začínam odpúšťať. Začala som písať so slzami a končím s úsmevom a vďačnosťou.

Share This