Keď sa preberám mojím životom, k neľahkým situáciám som pristupovala s veľkými obavami. Nebola tam žiadna bezprostrednosť, rozmýšľala som nad všemožnými scenármi… ak sa zachovám takto, potom to ovplyvní toho a toto… bolo  to dosť náročné, vždy som musela mať „plán“. Plán, čo ráta so všetkým. Keď sa tá situácia týkala len mojej osoby, väčšinou som postoj či rozhodnutie odkladala. Vedela som, že je to chyba a videla som aj dôsledky, ale nechala som sa prevalcovať. V súčasnej dobe badám nejaké zmeny, pozitívne aj negatívne. Snažím sa byť úprimná a postoje neodkladať, tým som aj bezprostrednejšia, okolie hneď „vie“. Snažím sa nebyť pri hľadaní riešenia sama. Bolo by to fajn, keby som sa necítila nejaká prázdna, málo angažovaná? menej citlivá?, akoby som niečo stratila. Je to paradox, uvedomujem si, že som na tom lepšie, vyhovujú mi tie malé pokroky, ktoré cítim. Som pevnejšia, slobodnejšia, viem, že neľahké situácie ma preverujú, učia… Viem, že momentálne žijem kvalitný život a som veľmi vďačná, že môžem. Som rada, ako mi to ide… teší ma, že mám čisté svedomie, že mám rodinu… 

Share This