Začiatok leta, prázdnin bola vždy moja dovolenka. Aj teraz som ju dostala od detí. Voľno, len tak doma, spím a spím, skoro večer, ráno dlho. Ani som nevedela, že som taká unavená. Od júna chodím na rehabilitácie, dokončujem začaté z marca, koronou prerušené po úraze z decembra, deň pred vianočnými sviatkami. Som ešte na maródke, siedmy mesiac. Dávam si do poriadku telo. Na tieto dva týždne som si požiadala na rehabilitácii o cvičenie na spevnenie chrbta, brucha, svalového korzetu, pre lepšiu koordináciu pohybov, proti hrbeniu sa  a baví ma to. Cvičenie mi vždy robí radosť. Ubolené telo, skrátené svaly a šľachy mi dávajú zabrať, ale chcem. Potrebujem sa lepšie cítiť, vládať, všetko mi tu trvá, nedoupratovateľný dom mám. Priveľa vecí, málo odkladacích kapacít, veď sme tu teraz bývali siedmi. Po štyroch mesiacoch s deťmi sa mi tu nahromadili resty a tak triedim, vyhadzujem, po svadbe odkladám. Oveľa radšej takéto resty robím vonku a v záhrade a tou som i začala. Pokračujem domom, zmeškanými vybavovačkami, celý stĺpec mám popísaný drobných aj dlhodobých úloh. Spísala som si, čo chcem od detí ako pomoc, počnúc opravou Skypu v mobile aj v počítači, po odloženie vecí, čo vytiahli k svadbe. Ešte keby mi mal kto auto očistiť. Zvykli si, že všetko si zvládam sama, no nejak to končí, budem ich zapájať. Keď o niečo požiadam zaťov, spravia to moje dcéry a tie majú aj svojho dosť. Chlapi nás obrblú a robíme si samé, tak ich nerada zaťažujem, sú už po dovolenkách no obe strhané. Zas v kolotoči.

Pri tomto všetkom je veľmi zlá moja nepohoda. Eufória radosti z vlaňajšieho roka, keď som si užívala radosť z triezvosti, že som to dokázala, vystriedal smútok, nepohoda. Cítim sa duševne veľmi zle. Radosť zo svadby  je preč, úplne som vyhodená z konceptu. Roky som nechytala plačky, ciťáky a to som tu sama so sebou, nikto mi nerobí zle. Mám stavy skleslosti, smútku, nechuti k činnosti, nasilu zaváram, nie s radosťou, ako obvykle, do všetkého sa nútim, otravuje ma údržba hmotných vecí, odkladanie po žehlení, triedenie hračiek. Som nejaká otrávená. Pokazila som si aj trávenie, doba marhúľ, sliviek, malín mi nesvedčí. Nechce sa mi variť si svoje obľúbené zeleniny, šalátujem, všetko mi je námahou. Úplne sa mi ten Laco dostal do hlavy a aj môj manžel, znovu ho riešim , mám ho plnú hlavu s jeho odmeranosťou, namosúrenosťou, únavou, všetko v robote je na ňom, deti sú na dovolenke. Bavíme sa tak o uhorkách a špinavej vode v bazéne. Sama neviem. Užívam si pokoj od narážok, to je pravda, občas sa mi vidí, či zas nepije, má zas také cynické ťahy, že sa na mňa ešte aj pozrie, čo ja na to, keď pred kosením mi dá detskú šmýkačku do kvetinového záhona, keď meter vedľa je terasa… nič som nepovedala, ďalej som umývala uhorky.

Ale môj duševný stav plynie zo skupiny, ten Lacov výstup ma úplne vyhodil z konceptu. Žijem v domnení, že nemám nárok na radosť, nemám sa pochváliť, neviem, čím som ho skutočne tak vytočila. Užívala som radosť, smiech a prišiel plač. Hlavou mi idú všetky zlé situácie, čo som kedy robila, ako som sa správala a nie vplyvom alkoholu, ale konflikty, problémy,  moje zlyhania, som rozčarovaná sama zo seba, zostala som úplne neistá medzi ľuďmi. Cítim neistotu v svojich myšlienkach rečiach, reakciách, stále neviem, čo spravím dobre, neviem, ako ďalej, cítim sa celá roztrasená, nič sa mi nedarí, mám pochybnosti v bežných činnostiach. Som bezradná s pokazenou vodou v bazéne, štve ma, radím sa s odborníkom a nejde to. Štve ma to. Neviem sama z toho von. Ako som si vždy so všetkým poradila, naraz neviem kam  a ako. 

Chcela som a za tieto dva týždne vyvenovať sama sebe, ísť do teplej vody, cvičiť, dať si manikúru, pedikúru, čítať na slnku romány, lúštiť krížovky, miesto toho upratujem, prekladám, triedim a potom len sedím a čumím do blba. Ešteže som si našla čas na omšu. No chaos. Potrebujem dostať z hlavy Laca, muža a aj Martina. Znovu bol opitý, Miška už je od neho odsťahovaná a žije u matky v Bystrici, lebo babku dali načas k sestre, riešenie sa našlo. Aj vďaka Budúcnosti, n.o. Samozrejme, v nedeľu ráno po svadbe v splne mi volala preto, že bol Martin opitý a robil zle. Ešteže som nezdvihla. Volala som jej až keď som sa ja na to cítila. Ale najprv som po troch mesiacoch volala ja Martinovi, keďže mal mať vyšetrenie u psychiatričky a mal, bol, začal chodiť, tak som ukázala ústretovosť. Ale pitie si nepriznáva. Chystá sa volať do Budúcnosti, neviem, či to tento týždeň dokázal. Z tohto pokroku sa teším.A to je asi všetko. Od pondelku tu mám deti na prázdniny, bude veselšie. Verím, že Skype bude opravený a aj ja Vás budem vidieť.

Share This