Toto leto je pre mňa úplne iné ako ktorékoľvek predtým. Tento rok je vlastne pre mňa úplne iný ako ktorékoľvek predtým. Cítim sa, ako by to bol rok môjho znovu-zrodenia. A tak ako dieťa, keď sa pomaly vyvíja a robí prvé pokroky, tak ich robím aj ja. A toto leto je pre mňa obdobím, kedy si tie prvé úspešné kroky uvedomujem. Je vlastne jedno kde som, čo presne robím, dôležité je, ako to celé vnímam, ako sa cítim. A ja sa po dlhom čase cítim dobre, lepšie ako som sa cítila roky predtým. Nepotrebujem k tomu riviéru ani davy ľudí, vôbec ma to neláka. Stačí príroda, pár priateľov a dobrá kniha. A moje pokroky na ceste k sebe samej. Mám šťastie, že mi radosť robia maličkosti a že dôležité veci, lekcie, sa mi tiež dostávajú do života, aby som nezabudla prečo som tu. Najskôr k tým maličkostiam, niekde som čítala, že aký iný deň vieme mať, keď niekoho pochválime, poďakujeme a tieto reakcie doprajeme aj sebe. Spomenula som si na to až následne, v jedno ráno, keď som pochválila jednu staršiu pani v kvetinárstve, ako je krásne oblečená – naozaj bola, mohla mať dobre cez 70 rokov a bola elegantná, upravená, prosto krásna. Keď som jej to povedala, bola dojatá a odpovedala mi, ako som jej zlepšila deň. Tešila som sa. V tom kvetinárstve som kupovala kvety pre jednu pani recepčnú, ktorá na mňa nezabudla a vybavila mi skorší termín na rehabilitáciu. Ľudia spravidla ďakujú lekárom a sestrám a ja som chcela poďakovať jej, že nezabudla na mňa, zdvihla telefón a navrhla skorší termín, o ktorý som prosila. Aj ona bola dojatá, keď som jej kvety doniesla, že na ňu niekto myslel. Bol to úžasný začiatok jedného z mojich letných dní, takéto mám rada. Napriek letu, dni sú samozrejme aj o iných veciach ako príjemných maličkostiach. S mojou energiou som sa zapojila do viacerých projektov, chcela som pomôcť, byť aktívna a jeden z nich (možno aj dva) zdá sa nevyjde. Nie som smutná, skôr sa mi potvrdilo, čo som cítila a opäť ma to niečo naučilo. Ide o to, že sa musím učiť trpezlivosti. S vervou a naivitou mne vlastnou som chcela spolupracovať s jednou organizáciou a ukázalo sa, že ich prístup je čisto biznisový, že majú medzi sebou nezhody a ja, keďže išlo o oblasť mne blízku, som s nemým úžasom zostala sledovať, čo sa to tam deje. Ľudí v tom projekte zapojených som poznala už predtým a ukázalo sa, že napriek uisteniam sa vôbec nezmenili. Jednému ide o peniaze, druhému o uznanie a tretiemu o ego. Pozerala som na nich a videla som len troch kohútov. V čom je toto pre mňa poučné? V tom, že úplne najskôr som spochybnila seba, že som mala mať na veci iný pohľad a mala byť pragmatickejšia, racionálnejšia, tvrdšia, byť ako oni a potom som si uvedomila, že nie. Že predsa, keď človek niečo robí s nadšením a láskou, vtedy môže doniesť dobré výsledky. Nie nevyhnutne preto, lebo za tým vidí zisk, osobný či materiálny. Isto, nedá sa ísť bez plánu, prípravy, ale presne na tomto, že som sa nechala ovplyvniť inými, ktorí tvrdili, že veci treba robiť len ak prinesú zisk, mi v minulosti zlyhal jeden projekt, na ktorom mi záležalo (ale zlyhal aj na nedostatku mojej sebadôvery). A teraz mi leto prinieslo lekciu podobnú a ja som si uvedomila, že ak niečo nevyjde, možno je to preto lebo má vyjsť iná iniciatíva, do ktorej som sa pustila, že možno je ok, zistiť, že toto nie a iné áno, že je dobré byť trpezlivý a dať aj príležitostiam čas, aby som videla, či niekam vedú, alebo sú určené pre iných a nie pre mňa. Sledujem, že sa začínam počúvať, že celej tejto iniciatíve a trom kohútom poviem ďakujem, ale nie. Možno raz budú mať ich skvelý biznis, ale prečo by som mala robiť niečo, kde nie je srdce, kde nie je skutočné zanietenie, to je asi pre iných, to som robila už dlho a kam ma to doviedlo… Čítam jednu úžasnú knihu (opäť, malé som veľké šťastie, dostala sa ku mne náhodou a nemohlo prísť nič lepšie) – Kurandera. Našla som v nej nasledovný text: „“Od této chvíle budeš myslet jen na svúj život. Budeš tvrde pracovat, abys lépe poznala sama sebe, protože když se budeš dobře znát, budeš svobodná a múžeš čelit každému nebezpečí a problému, tvá sebedúvera se stane tvým štítem a budeš žít vědomě svúj život.“ Toto je moje leto. Toto sú moje posledné mesiace, toto sa učím a cítim. Asi občas pochybím, stratím spojenie, ale tie pokusy mi za to stoja. V duchu sa cítim ako by som sa opäť narodila a začínala tvoriť svoj život, nielen leto, svoj život.

Share This