Emócie. Príjemné a nepríjemné. Tie príjemné nesú radosť, pohodu, pokoj. V prevahe mám pozitívne emócie.  Moja životná situácia s abstinovaním a nástupom na dôchodok sa zlepšila. Keď som sama so sebou, mám sa rada, je to ľahké a príjemné. Samozrejme, že sa nahnevám aj v samote, keď zbieram po dome neporiadok, čistím po mojich blízkych domácnosť, rozhádzané prádlo, hľadám, čo som si neviem kam položila, sama pred sebou schovala a nespomeniem si, kam som to dala, najnovšie nabíjací kábel na tablet! Dnes už lepšie rozpoznávam, čo je to hnev, zlosť, ľahšie zvládam svoje reakcie. Samozrejme, že v krajnej situácii si neuvedomím hneď, že sa deje niečo zlé, obvykle potlačím hnev aj zlosť a prejaví sa to vo mne ako choroba a bolesť. Bojím sa vyjadriť svoj hnev, dusím ho v sebe. Cítim sa pred dominantnými ľuďmi slabá na to, aby som ich presvedčila. Napríklad keď ma požiadajú o pomoc, službu a mne sa nedá, nechce, mám iné plány, predstavy o svojej činnosti, najprv odmietam, potom začnem hľadať spôsob, ako to predsa len spraviť a uhovieť. Zhustí mi to čas a potom s naháňačkou robím svoje alebo opustím svoje predstavy. Snažím sa uhovieť, no napätie vo mne narastá, som zo seba sklamaná, stuhnutá, nahnevaná na seba a stačí, aby niekto úplne nezainteresovaný do mňa pichol, vybuchnem a zlizne to tá nesprávna strana. Neviem riešiť konflikty, neviem zdvorilo odmietnuť, ale učím sa chápať svoje negatívne emócie a riešiť ich zavčasu, respektíve vedieť odmietnuť. Učím sa vypozorovať zlé emócie, rozlišovať ich a nepotláčať, lež riešiť s pokojom, nemlčať, nezostať smutná, chorá, pridusená. Preciťujem v sebe radosť, že môžem. Môžem reagovať! Včas a primerane. Veľa znesiem a potom je toho už priveľa. Tak radšej riešiť prichádzajúci hnev ešte kým je malý. Kým z neho nenarastie veľká zlosť, panika a rev. Kričať tiež môžem, ale lepšie je nezájsť až tak ďaleko. Žije sa mi stále lepšie, ľahšie prijímam negatívne stránky života. Ľahšie reagujem na nepríjemné situácie. Zaslúžim si to. Dostávam toľko pomoci od svojich blízkych, o koľko si požiadam. Rozdávam toľko pomoci svojim blízkym, o koľko si požiadajú, mám svoje hranice, koľko som schopná a ochotná pomôcť a oni sú schopní sa postarať o svoje záležitosti. Som rešpektovaná, rešpektujem a mám rešpekt. Môžem odmietnuť. Stále sú veci a okolnosti, ktoré zmeniť nemôžem a tak sa snažím ich prijať. Ďakujem za túto tému úvahy, myslím, že je pre mňa veľmi prospešná a vystihujúca môj  hlavný problém.

 

Share This