Nepríjemné emócie sú častou súčasťou môjho života, ale čoraz častejšie aj tie príjemné. Nepríjemné emócie ma vedú k hlbšiemu uvažovaniu o sebe, o príčine, prečo sa ma tak dotýkajú. Naučila som sa, že ich musím spracovávať hneď, lebo inak ma privádzajú do úzkosti. Učia ma prijímať fakt, že ľudia sú rôzny a na veci sa dívajú svojou a nie mojou optikou, že veci riešia inak, že nepotrebujú myslieť na ľudí okolo seba. Nie je to dobré, ani zlé. Je to tak. Niekedy sa tak snažím správať aj ja, no nie som to ja. Nemám dobrý pocit… Som sama prekvapená, že keď sa dostavia nepríjemné emócie, ako ich zdetekujem, že niektoré sú hrozbou. Väčšinou mi telo napovie, že nie ľahko ich zvládam. „Predtým“ som to pripisovala pocitu viny a hanby a vyšlo mi z toho – tak mi treba! Teraz si dovolím nájsť si chvíľku na upokojenie, či prejav, že mi nie je dobre. Aj keď okolie presne nevie ČO, vie že vedome niečo riešim. Niekedy som z tých nepríjemných emócii dosť rozčarovaná, unavená a natíska sa mi otázka, či to má všetko zmysel… ale stačí sa trošku pozrieť späť… to všetko čo som prežila, čo všetko so mnou zažili moji blízki, kde som  bola a kde som dnes, ako sa cítim ako človek, tak to určite zmysel má. Určite pre mňa áno a veľmi dúfam, že aj pre nich.

Share This