Hoci som si vždy považovala za citlivého a vnímavého človeka, až pomerne nedávno som si uvedomila, čo naozaj znamená emócie prežívať, všetky, tie dobré aj zlé. Samozrejme, nie že by som ich predtým neprežívala, necítila radosť, smútok, hnev, strach, ale myslím, že teraz ich vnímam a prežívam inak, čistejšie, úprimnejšie a tým, že ich tak vnímam, inak s nimi aj narábam. Pozitívne aj negatívne pocity sú súčasťou mňa tak ako všetko ostatné. Každému je jasné, že nemôže byť stále dobre, no uvedomiť si, keď mi je nanič, že noc sa strieda s dňom a po daždi vyjde slnko nie je vždy ľahké. Prvý krok, ale je, že si to priznám a tie emócie – a najmä tie negatívne – prežijem si ich. Nechám ich najskôr byť. Niekedy totiž odznejú samé a nejdú až tak do hĺbky. Druhý krok je – a ten mi nesmierne pomáha – hovorím o nich. Ak sa priamo týkajú iných ľudí, napr. ak sa ma niečím niekto dotkol, poviem im to. Priznám sa, toto nie je pre mňa tá najprirodzenejšia cesta, skôr som bola vedená k tomu, aby som ich neprejavila. No aj vďaka práci v skupine si uvedomujem, ako nesmierne dôležitá je otvorená komunikácia. Snažím sa ju formulovať primerane, ale stane sa mi občas, že konám impulzívnejšie. Ak ide však o niečo hlbšie, dám tomu čas a potom to poviem. Veľmi sa mi vždy uľaví, keď to dostanem zo seba, nesmierne. To najdôležitejšie na tom je, že nenechám tú emóciu kvasiť v sebe, nečakám, kým sa nahromadia a potom vystrelia v nejakom nepodstatnom momente, pretože hrniec negatívnych emócií je plný. A podobne, ak sa negatívna emócia týka len mňa, alebo nie je vhodná na komunikáciu s niekým konkrétnym, zdieľam ich na skupine alebo individuálnej terapii, či občas aj s kamarátmi, ak vedia v danej situácii pomôcť. Komunikácia je teda pre mňa veľmi dôležitá. Priznanie si danej emócie a jej „prevetranie“. Ak ju nechám v sebe, dávam jej väčšiu silu, ako si zaslúži, keď je vystavená svetu. Opora skupiny a blízkych je v tomto pre mňa nesmierne dôležitá. Mala som obdobia silných smútkov a keď si to predstavím, nikdy by som sa tam už nechcela vrátiť. Alkohol mi ich len zhoršoval a je to pre mňa taký strašiak, že ak naozaj potrebujem, tú pomoc a rozhovor či radu si pýtam. Lebo vtedy viem, že nie je dobré zostať v tom sama. Zároveň, vysporiadavať sa s negatívnymi emóciami mi pomáhajú aj určité „preventívne kroky“. Keď sa idem prejsť, keď som v prírode, keď sa dobre vyspím, keď ma nabije energiou pekný zážitok, kniha, film, keď sa „nastavím“ správne na deň meditáciou, modlitbou, poďakovaním, vyslaním dobrých myšlienok, to mi robí dobre. No to je vec, ktorej je potrebné sa venovať pravidelne, aspoň ja to tak mám. Jednorazové „zamyslenie sa“ nestačí. A čo mi negatívne emócie ukazujú? Niektoré negatívne emócie, v takej správnej dávke, sú super. Sú skvelé preto, lebo mi ukážu na čom mi záleží a čo mi chýba alebo mi pripomenú, že v nejakej situácii alebo pri nejakom správaní sa necítim dobre, alebo že mám pred sebou nejakú výzvu. Je to ako vodítko môjho myslenia, cítenia, konania – necítim sa dobre, som smutná, nahnevaná, bojím sa, prečo? A spravidla, keď si to rozložím, keď to pochopím, veľmi mi to pomôže lepšie pochopiť seba, moje nastavenie, to čo je pre mňa dobré a čomu sa naopak vyhnúť. Nikomu neželám, aby sa mal zle. Nikomu neprajem hlboké negatívne emócie. Ak sú primerané, je to ako korenie, ktoré len správne ochutí náš život. Vtedy sú nápomocné.
Najnovšie články
- 2% z dane
- Čo pre mňa znamená vytvoriť si puto. Som prístupný k tomu, aby si ma niekto skrotil ? Darí sa mi načúvať svojmu srdcu ? Dokážem druhým venovať svoj čas ?
- Čo pre mňa znamená vytvoriť si puto. Som prístupný k tomu, aby si ma niekto skrotil ? Darí sa mi načúvať svojmu srdcu ? Dokážem druhým venovať svoj čas ?
- Ako by vyzeral môj život, moje dni, ak by som sa nedal/a na cestu abstinencie?
- Ako by vyzeral môj život, moje dni, ak by som sa nedal/a na cestu abstinencie?
- Ako by vyzeral môj život, moje dni, ak by som sa nedal/a na cestu abstinencie?
- Ako by vyzeral môj život, moje dni, ak by som sa nedal/a na cestu abstinencie?
- Téma úvahy č. 90: „Čo pre mňa znamená vytvoriť si puto. Som prístupný/ná k tomu, aby si ma niekto skrotil? Darí sa mi načúvať svojmu srdcu? Dokážem druhým venovať svoj čas?“
- Téma úvahy č. 89: „Ako by vyzeral môj život, moje dni, ak by som sa nedal/a na cestu abstinencie?”
- „Prijímam ľudí takých, akí sú? Môžem meniť ľudí okolo mňa alebo pracujem na zmene svojho vnútorného nastavenia?“
Archív
- január 2022 (1)
- december 2021 (8)
- november 2021 (20)
- október 2021 (19)
- september 2021 (22)
- august 2021 (23)
- júl 2021 (27)
- jún 2021 (27)
- máj 2021 (25)
- apríl 2021 (20)
- marec 2021 (27)
- február 2021 (28)
- január 2021 (16)
- december 2020 (21)
- november 2020 (21)
- október 2020 (24)
- september 2020 (24)
- august 2020 (30)
- júl 2020 (27)
- jún 2020 (36)
- máj 2020 (39)
- apríl 2020 (17)
- marec 2020 (10)
- február 2020 (16)
- január 2020 (12)
- december 2019 (7)
- november 2019 (13)
- október 2019 (15)
- september 2019 (18)
- august 2019 (5)
- júl 2019 (9)
- jún 2019 (3)
- máj 2019 (7)
- apríl 2019 (2)
- marec 2019 (4)
- február 2019 (1)
- január 2019 (1)
- december 2018 (2)
- november 2018 (6)
- október 2018 (1)
- september 2018 (1)
- jún 2018 (1)
- september 2017 (1)
- október 2016 (1)
- júl 2016 (1)
- august 2015 (1)
Kategórie
- 2 % z dane (1)
- Aktuálny príhovor (1)
- Článok (101)
- Divadelné predstavenia (1)
- Knihy na stiahnutie (1)
- Napísali o Nás (7)
- Novinky (1)
- OZNAMY (19)
- Poviedky (2)
- Príhovory (20)
- Program na mesiac (78)
- Rekondično-rehabilitačný pobyt pre rodiny (5)
- Tlačové správy (5)
- úvahy klientov (399)
- Víkendové terénne pobyty (2)
Najnovšie komentáre