Musel som padnúť takmer až na samé dno, kde som sa pozrel zubatej do očí, aby som konečne pochopil, že je to so mnou už skutočne veľmi zle a to po všetkých stránkach, najmä psychickej a fyzickej. Trvalo to takmer rok a pol kým so si túto už kritickú situáciu uvedomil a začal som ju brať vážne. Určite bolo dobre aj to, že som sa aj poriadne vyplašil a začal som sa obávať o vlastný život. Som vďačný za to, že toto osvietenie prišlo v poslednú možnú chvíľu a moje pitie sa neprejavilo na mojom dnešnom živote, myslím tým najmä moje psychické a fyzické zdravie.

Share This