Áno, každý máme nejaké dary. Niečo, s čím sme sa narodili, je to naše a je to našou podstatou. Máme zlé i dobré dary, vlastnosti, charakter. Empatia, schopnosť vcítiť sa do prežívania druhých ľudí, vypočuť ich, to je môj dar, ktorý mám na sebe najradšej. No niečo mám ešte naviac. Je jedno, kde som. Mám v tvári niečo, čo privádza ľudí ku mne s prosbou o pomoc, radu. Deje sa mi to roky. Nielen u nás na predajni, ale dokonca na cudzích predajniach, a nie len v záhradníctvach, sa na mňa ľudia obracajú s dôverou, s prosbou, s nádejou, že sa dozvedia, čo im treba vedieť. Vidím na nich, že majú ku mne dôveru. Mám v tvári nejakú črtu, ktorá privádza  ku mne ľudí s dôverou a ja im rada radím, pomáham. Som bútľavá vŕba. Úplne cudzí ľudia mi na dlaň vykladajú svoje osudy. Za mojim pracovným stolom bolo vypovedané toľko príbehov, osudov, toľkí sa mi vysťažovali, teším sa, keď cítia vo mne, že môžu. Že ich dôveru nesklamem. Neviem to pomenovať jedným slovom, no samu seba si za tento dar dôvery vo mňa veľmi vážim a robí mi to dobre. Nespočetne krát sa mi to stalo. Ďakujem za tento dar. A to rovnako muži ako ženy. Viem toľko tajností…, vždy som sa snažila dovtedy riešiť záhradu, či už stavebnú alebo tú zelenú časť, kým neboli spokojní obaja manželia. Ďalším darom je, že si rozumiem s mladými ľuďmi. Moje dcéry sú veľmi spoločenské, majú mnoho známych, priateľov a kamarátov. Od ich priateliek som veľmi veľakrát počula, ako závidia mojim dcéram ich mamu, lebo oni si s tou svojou nerozumejú. Nechápali, ako sa to dá, že mi môžu povedať aj nepríjemné veci a ja sa neurážam. Že ich v kuse nepoučujem, odnaučila som sa aj kritizovať a to v ich puberte teda bolo búrlivé. Hlavne za posledných sedem rokov mi mnohé kamarátky mojich dcér povedali, ako je to možné, že moje baby majú mamu, čo im pri bábätkách pomáha a v kuse nepoučuje, ako ich mamy a svokry. No, prijala som si sama sebe zásadu, radiť mladým, len keď sa pýtajú. Vždy som si veľmi rozumela s deťmi a mladými ľuďmi. U nás bolo vždy viac detí, všetky chodili k nám. U nás sa mohlo napr. skákať po matracoch, lebo som spravila na to určené. V mladosti som 3 roky  viedla iskričky a až po 9. triedu pionierov, tú istú triedu. Bavilo ma to, robili sme výlety, tvorili sme, športovali. Keď som chcela ísť na pedagogickú školu, rodičia ma odhovorili, lebo gymnázium bolo viac. Pomáhať mladým sa mi darilo. Aj teraz päť rokov dozadu, keď sa mi podarilo v našej dedine bez detského ihriska, telocvične, akýchkoľvek možností pohybového vyžitia, okrem futbalu, stiahnuť k spolupráci mladé mamičky na materskej a oteckov, dedkov a starostu. Spravila som prvý projekt cez Nitriansku komunitnú nadáciu s ekologickým podtextom, získala tak pre nové Občianske združenie prvú tisícku  a ostatné sme si zarábali akciami pre deti, triedením odpadu, detskými divadielkami a dobrovoľnými vstupnými, pečením tradičných zemiakových drapákov a pagáčikov, a podobne. Mladí s nadšením brigádovali aj s deťmi a starými rodičmi. By ste videli tie detičky s akou radosťou si maľovali plôtik, s maminkami realizovali cestičku Bosé nôžky pre cvičenie chodidiel proti plochým nohám. Odvtedy máme už i ďalšie ihriská pre deti. Papierovo to bolo náročné, najmä na obci, odvtedy však Občianske združenie šľape, projekty si robia sami, sledujú si možnosti získania peňazí cez granty a nadácie. Už uverili, že sa to dá. Takže mám organizačné schopnosti viesť mladých i starších. Mám vďaka tomu mnoho priateľov, považujem sa za obľúbenú, nemám nejakých nepriateľov, vždy mi ide, do čoho sa vložím, našťastie som veľmi zručná a čo sa nedá, si spravím sama a dotiahnem tak, aby to bolo realizovateľné. Aj to, čo sa nedá, ide. Vždy je nejaké riešenie, kompromis, cesta, keď sa chce. Nebojím sa žiadnej roboty, spravím hocičo, neštítim sa manuálnej práce. Rada sa hýbem, oveľa radšej ako sedieť v kancelárii, to ma roky ubíjalo, deptalo. Roky som tu v obci viedla Pilates ako cvičiteľka, v zime bežne aj 30 žien rôzneho veku dvakrát týždenne. Viem, že viem ľudí nadchnúť, pomôcť a dotiahnuť veci do úplného konca. Moje silné výtvarné cítenie, údajne môj dobrý vkus, to mám tiež rada na sebe. Najviac si cením dar aranžovania živých kvetov, ale aj umelých, mám svoj štýl, ktorý je ľúbivý, dnes už zrealizujem akúkoľvek objednávku. Hlavne atypické. Dar kreativity je pre mňa mojim najcennejším a vedie ma k osobnej originalite, spravím krásu z hocakého kusa nájdeného v lese či z drahých kúpených kvetov. Som majster improvizácie, vždy si poradím, viem využiť hocaký materiál, odpad, čokoľvek. Mňa všetko inšpiruje. Vychovala som veľa mladých záhradných architektov a aj aranžérov. Toto jediné budem robiť aj na dôchodku. Naučila som už aj úplne ľavé ženy tak, že im to ide. Som vytrvalá. Za toto všetko sa mám veľmi rada, teším s tým ľudí, aj môjho Boha, veď čo by som bola bez jeho Darov Ducha svätého. Každý má nejaké dary a ja ich rada používam v prospech nás všetkých. A najradšej zadarmo, keď za to nemusím pýtať peniaze. Pre radosť.

Share This