Pekný a pokojný piatkový večer, pohodový, ako mám práve ja. Dostala som dnes voľno pre seba, tak počúvam vtáčence, dokonca kukučku, ako sa vytešujú po daždivom dni. Po konečne daždivom dni. Inokedy o takomto čase rozťahujem hadice a polievam. Spev vtáčeniec v pokoji večera alebo skoro ráno pri káve na terase, keď práve rozkvitá voňavá ťahavá ruža, vychádza slnko a teplé lúče rozosvietia záhradu a kvapky rosy, to je nádych na celý deň. Ale keď predsa len prídu napäté minúty, pustím si Chrisa Normana zo Smokie na pozvoľné roztancovanie duše alebo Václava Neckáŕa na zaspievanie.

Prečo práve takýto romantický žáner? Celý život hľadám pokoj, pohodu, spomalenie, pestujem si rozvahu, rada si pre seba spievam, často pred vnútorným sluchom. Gradujúca melódia tejto piesne s gitarovým úvodom, s nevtieravým jemným začiatkom, postupne sa zrýchľujúcou rytmikou ma vždy roztancuje. Aj si potancujem a v páre práve na takéto piesne zbožňujem tancovať. Nežiadajú sa mi divoké rytmy, ani monotónne techno. Mám rada duchaplné, z duše hovoriace texty.

V 15tich som „fičala“ na Neckáŕovi, v tom období som veľmi túžila po svojej malej izbičke, pokoji, samote. Dovtedy som bola uzavretá, mlčiaca, poslušná, prejavovala som sa výtvarne, to sa chválilo samo. Len s mojimi iskričkami a pionierskym oddielom ako praktikantka vedúcej som bola samostatná, zodpovedná, kreatívna v hrách, výletoch. Doma som bola mlčanlivá, poslušná, staršia sestra ma brávala na diskotéky, tam som sedela ako primrznutá, od hanby, celá ztuhnutá, no stres. No doma som si teda vedela dobre zatancovať. Na prelome 9-tej triedy a gymnázia som sa rozrečnila, roztancovala, až som počas celej strednej úspešne viedla skupinu tanca, ako sa to vtedy volalo džezgymnastiky. Chalani sa vyznali v zahraničnej hudbe, natáčali nám na pásky
skladby, vedeli sa k nim dostať. Narástlo mi sebavedomie, vedela som brániť mamu pred útokmi otca, naučila som sa kričať, aj celkom silná som bola. Hlavne keď sestra odišla na výšku. Hudba a tanec boli dôvodom môcť vypadnúť z domu na tréningy, na vystúpenia. Najhoršie boli návraty domov, krik až na ulicu. Triedny vedel o tom, keď ma nechával rozplakanú na vyučovaní na pokoji. Brat mladší o 6 rokov bol veľmi šikovný hudobník, my dvaja všade spolu, ako dve vajcia nám vravievali. Šila som na neho košele, nohavice, prešívala zo starých vecí. Zbožňovali sme sa. Hral na gitaru a úžasne silným hlasom spieval, bol bavič. Suzi Quatro bola jeho obľúbená. A spievala aj s Chrisom Normanom. Ten mi nahradil Neckáŕa, hoc anglickým textom nerozumiem, musela som nemčinu, ale zrejme mi táto hudba napomína nášho Miša. Hoc bol Miroslav. Už nežije, v 50tke sa upil.

Share This